Denník N

Šéfuje eurofondom na ministerstve vnútra: Som sklamaný, že sme nespustili projekt boja proti extrémizmu

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Samuel Arbe prišiel v roku 2013 na ministerstvo vnútra, aby pomohol rozbehnúť eurofondový program pre efektívnu verejnú správu.

Vraví, že po šiestich rokoch môže povedať, že sa im podarilo rozbehnúť pár dobrých projektov. Známa je najmä eurofondová výzva pre neziskové organizácie, ktorú osobne prezentoval aj vtedajší premiér Robert Fico. Veľká debata bola, či neziskovky  majú alebo nemajú byť platené z eurofondov, nakoniec mnohé tú možnosť využili a predložili projekty.

Arbe je tiež rád, že sa im podarilo presvedčiť Európsku komisiu, aby podporila projekt analytických jednotiek, ktoré sú v podstate na každom ministerstve. Je sklamaný z toho, že sa im zatiaľ nepodarilo spustiť projekt na boj proti šíreniu propagandy, falošných správ a boj proti extrémizmu.

Po šiestich rokoch sa však rozhodol z ministerstva odísť, keďže veci sú už nastavené a rozbehnuté.

Ako podľa vás dopadla reforma verejnej správy ESO, ktorú riešil Robert Kaliňák?

Ťažko sa hodnotí, ako reforma ESO dopadla, pretože do istej miery ešte beží. Ešte stále sa otvárajú nové klientske centrá, zhruba dve tretiny z nich sú už otvorené. Reforma bola primárne zameraná dovnútra rezortu ministerstva vnútra. V prvej fáze sa robili legislatívne zmeny, zrušili sa krajské a obvodné úrady, ustálilo sa to na okresnej úrovni. V druhej fáze sa začali vytvárať klientske centrá, oddelil sa back office od front office. Myslím si, že je správne, že moju žiadosť nevybavuje ten istý človek, ktorému ju prinesiem, ale spracováva sa niekde vzadu, čo ja nevidím a k okienku si prídem vyzdvihnúť vyrozumenie. Funguje to ako v banke. Náš operačný program je však postavený oveľa širšie, ako bola reforma ESO. Povedali sme si, že bude užitočné, ak Slovensko získa zdroje nielen na optimalizačné príležitosti v rezorte vnútra, ale aj pre iné rezorty.

My zvonku vidíme najmä budovy, klientske centrá. Toto ste robili aj vy?

Nie, budovy sa platia zo štátneho rozpočtu, nie z eurofondov. Cez jeden projekt sme financovali len to, že ministerstvo si pýta od občanov spätnú väzbu, ako boli spokojní s využitím služby, po ktorú prišli. Je to nová kultúra. Štát by sa nemal pozerať na to, či tú službu poskytuje alebo nie, ale v akej kvalite ju poskytuje a ako je občan spokojný. Zároveň školíme zamestnancov na okresných úradoch v proklientskom prístupe.

Ako ste vlastne vnímali nejasnosti a pochybnosti okolo zámeny niektorých pozemkov a budov, v ktorých sa zriadili klientske centrá? 

Tým, že sme to nefinancovali, išlo to mimo nás, neriešili sme to. Ak má vzniknúť sieť týchto 79 úradov, asi nie je úplne jednoduché nájsť na to vhodné priestory. Ja som to vnímal v tejto rovine.

Bol taký sľub, že reforma ESO ušetrí najprv 700 miliónov, potom dokonca miliardu. No nikdy nikto nevidel dôkaz toho, že sa tak naozaj stalo. Hovorím o NKÚ či rozpočtovej rade. Chýbali východiskové dáta na porovnanie terajšieho stavu. Čo si o tom myslíte?

Viem to rovnako málo overiť, ako to vie aj rozpočtová rada. Otázka je, do akej miery to vie overiť ministerstvo financií. Myslím si,

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na dennike.sk

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie