Denník N

Obrazmi Jany Farmanovej prerastá príroda, ilustrovali sme nimi celé noviny

Jana Farmanová. Foto N - Tomáš Benedikovič
Jana Farmanová. Foto N – Tomáš Benedikovič

„Od prírody sme totálne závislí, hoci si to neuvedomujeme dostatočne naliehavo a všetci,“ hovorí maliarka Jana Farmanová.

Po prvýkrát, odkedy začala maľovať, má ateliér priamo doma. Ešte pred rokom tam bola kuchyňa, ale dnes je tam už ateliér. Priam symbolicky.

Jana Farmanová maľuje už tridsaťpäť rokov a toto je pre ňu zrazu nová situácia. Všetko je vlastne tak trochu nové.

Po viac ako dvadsiatich rokoch, čo sama maľbu vyštudovala, ju začala aj učiť na banskobystrickej akadémii, a na pražskej AVU sa chystá na obhajobu habilitačnej prednášky. Deti nielen na jej obrazoch, ale aj v skutočnosti už vyrástli a ona má viac času na koncentráciu. Priznáva, že posledných desať rokov sa v maľbách, ale aj v rozhovoroch skoro všetko točilo najmä okolo rodiny a záhrady, ale dnes cíti, že je už ďalej. Jediné, čo ostáva nemenné, je to, že je maliarkou. A berie to ako výzvu.

„Doteraz bolo maľovanie snahou ukradnúť si čas a sústrediť sa v tom toku života, uchmatnúť si z neho koncentráciu ako dielik torty a teraz už chcem, aby boli tie dieliky pre tvorbu čoraz väčšie,“ hovorí Jana Farmanová odhodlane.

Ty a tvoje kvety I, 2013.

Lukostrelkyňa, 2017.

Výskok, 2013.

Niekedy predsa nevieme, iba tušíme

Uvedomuje si, že to možno znie ako márna ilúzia, nedosiahnuteľná túžba, no nemusí to tak byť. Výstava Marka Rothka, ktorú prednedávnom videla vo Viedni, ju utvrdila v tom, že

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Umelecké noviny

Kultúra

Teraz najčítanejšie