Ako prísť na Slovensku o deti

Zúfalí ľudia hovoria o biznise s deťmi, nefunkčných súdoch, polícii a úradoch práce. Spoločným menovateľom sú dlhoročné spory o deti a na ich začiatku vždy stojí rozvod.

Keď dnešný štyridsiatnik v detstve ani nepočul o nejakých sporoch o deti a dnes sa nevie vynačudovať, čo sa mu to deje, je to tým, že dnešný stav sa rozvíjal nebadane a pomaly. „Pripravia ťa o všetko: o zdravie, o deti, o peniaze,“ vraví jeden z takto dotknutých otcov. Vždy sa to ťažko opisuje, lebo tieto prípady sú často súbormi drobných, ale veľmi početných nezákonností alebo porušení etiky.

Ľudia, ktorí neprežívajú akútny spor, majú zvyčajne predstavu, že by sa vedeli o všetkom dohodnúť. No keď sa naozaj rozídu, je dieťa niekde vzadu a neraz je len zbraňou v sporoch, ktorý sa týka niečoho iného, napríklad majetku.

Dni dlhšie ako ľudský vek

Dĺžka súdnych konaní je kľúčový faktor. Prečo? Možno 90 percent týchto problémov by vôbec neexistovalo, keby sa konalo hneď. Keď sa prvý raz pojednáva až po dlhých mesiacoch, jeden z expartnerov je už často zdecimovaný.

„Sú aj klienti, ktorí neprežijú spôsob, ako sa k nim systém správa,“ tvrdí Katarína Hatráková, psychologička s dvadsaťročnými skúsenosťami. Za ten čas zažila dve samovraždy, no na mysli má najmä to, že to neprežijú emocionálne – zničí im to život.

Muži tvrdia, že systém plný sudkýň a sociálnych pracovníčok je nastavený protimužsky, ženy to vidia opačne a poukazujú na finančnú a spoločenskú prevahu mužov. „Podstatné skôr je, kto je presvedčivejší a kto začína z lepšej pozície,“ hovorí Ivana Zmeková, advokátka v oblasti rodinného práva, o ktorom aj publikuje v odbornej tlači. „Často vyhráva ten, u koho dieťa bolo ako prvé.“

Systémom prechádzajú tisícky ľudí. Počet rozvodov stúpa, prirátať treba aj rozchody nezosobášených párov, ktoré riešia na súde tzv. konanie o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, a rovnako vzrastá aj konfliktnosť týchto konaní.

Pre rozvod je charakteristický konflikt, rozkol, to „roz-“, a s týmto faktom treba zaobchádzať ako s hotovou vecou. Partneri rozchádzajúci sa trebárs pre neveru musia byť priam renesančné bytosti, ak tento dôvod nemá na nejaký čas presiaknuť celým ich životom. V praxi to vyzerá tak, že od hádok pre neveru je veľmi blízko k hádkam o dieťa, kde sa dieťa stáva akousi nastrčenou figúrkou, v horšom prípade rukojemníkom. A práve s týmto faktom ako keby nikto nepracoval.

Dieťa má zo zákona kolízneho opatrovníka, typicky okresný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, pretože rozvod sa apriórne pokladá za vec, ktorá nie je v záujme dieťaťa. Jeho záujem je teda v kolízii so záujmom jedného alebo oboch rodičov. Je nastavenie kolíznych opatrovníkov v zákone dobré? Podľa Ivany Zmekovej sociálni pracovníci kompetencie majú, ale nevyužívajú. Môžu konať aj bez súdu, robiť šetrenia či pozývať si rodičov. V praxi sa často jeden alebo obaja rodičia vŕšia na tom najcitlivejšom mieste toho druhého – na dieťati. Stáva sa, že jeden rodič druhému odopiera kontakt s dieťaťom bezdôvodne, čím ničí ich vzťah. Rovnako môže na takéto správanie mať aj dôvod. Obracajú sa na kolízneho opatrovníka svojich detí, ale často nedostanú žiadnu pomoc a majú skôr pocit, že systém sa bráni pred nimi. „A roky ich mangľuje,“ vraví Hatráková.

Štatistiky nevyzerajú až tak zle – na stránke ministerstva spravodlivosti sa uvádza dĺžka konania šesť až sedem mesiacov v konaniach o maloletých deťoch (za roky 2007 – 2016), čo je oveľa menej, ako napríklad v obchodných veciach a celkovo v občianskoprávnej agende. Odráža však len právoplatne ukončené veci a poukazuje aj na nižší počet sudcov a rastúci nápad (počet nových vecí).

Podľa sociálnej poradkyne Idy Želinskej vleklé, ťažké spory predstavujú odhadom desať percent. Pokiaľ sa spor vlečie desať rokov ako jej rekordný, štatistika ukončených prípadov ho neeviduje vôbec. „Rýchlovky predstavujú napríklad všetky dohody a konania o maloletých, ktoré nie sú vo svojej podstate spormi, ako napríklad adopcie.“ Podľa Zmekovej sa však niekedy aj pri dohode vytýči pojednávanie až o pol až trištvrte roka. „Treba, aby sa termín prvého pojednávania stanovil do dvoch-troch týždňov, a viem si to predstaviť.“ V celej Bratislave sa podľa jej skúseností len ojedinele stáva, že termín pojednávania je vytýčený do troch mesiacov. „Mali sme prípad, keď sudkyňa pojednávala mesiac po podaní návrhu a obe strany sa dohodli. Keby sa to bolo naťahovalo rok, už by sa nedohodli.“ Ak sa pojednáva po roku, expartneri už na seba nemajú dobrého slova. Je to práve tým, že neboli upravené práva a povinnosti, lenže život šiel ďalej a prinášal nové situácie, vznikali a narastali konflikty.

Znalecké posudky sa robia neskoro, aj po dvoch rokoch. To znamená, že odrážajú už zmenenú situáciu, napríklad dôsledky dlhodobo prerušeného styku. Posudky by mali úplne iné výsledky, keby sa robili bezprostredne po rozvrate rodiny.

„Ani sudcovia si často neuvedomujú, že keby predchádzali konfliktom, ušetria si aj prácu do budúcnosti a skrátia sa konania. Nebudú sa podávať zbytočné neodkladné opatrenia, ktoré na dlhý čas zafixujú vzťahy a potom sa už škody veľmi ťažko naprávajú. Často by ani nemuselo ísť o pojednávanie, mohlo by to byť niečo ako predbežné prejednanie veci a zistenie, aká je situácia,“ hovorí Zmeková.

Často sa zamieňa právo dieťaťa s právom na dieťa. A v našich konaniach dieťa prichádza o jedného z rodičov takmer vždy.

Syna som videla naposledy v septembri 2018

Prípad Dominiky (meno je zmenené, všetky uvedené dokumenty poskytla na nahliadnutie) sa javí ako typický. Každý druhý piatok pricestuje do Bratislavy, nedostane ani neuvidí svoje päťročné dieťa a urobí si koliesko, kde to oznámi: polícia a úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Nevie sa k nemu dostať ani fyzicky priblížiť od 2. septembra 2018.

Keď ju otec dieťaťa vyhodil z bytu, dieťa malo tri roky. Dieťa si chcel nechať, Dominika ho vzala a odišla do Košíc, kde má zázemie – v Bratislave nevlastní nič. Na druhý deň otec prišiel s políciou, že uniesla syna. „Žiaden únos, lebo naše dieťa v tom čase nebolo nikomu zverené. Polícia to zhodila zo stola.“

Pri podávaní návrhu na predbežné zverenie na súde zistila, že otec dieťaťa podal rovnaký návrh už v čase, keď ju vyhadzoval.

Potom uzavreli na úrade dohodu, že do rozhodnutia súdu sa budú striedať: dieťa dva týždne u matky, dva týždne u otca. To sa úspešne dialo štyri mesiace. Za ten čas obaja rodičia podali viacero návrhov na neodkladné opatrenie o dočasné zverenie. Napokon súd dočasne dieťa zveril otcovi. V neodkladnom opatrení konštatoval, že odkázal rodičov na intenzívnu spoluprácu, ale namiesto stabilizácie vzťahov došlo k ich vyhroteniu. Súd sa stotožnil s tvrdeniami otca, že matka bráni styku. Nie je však jasné, z čoho to pokladal za preukázané. Opatrenie bolo vydané osem dní po podaní návrhu otca. Styk v tomto rozhodnutí upravený nebol, uvádza sa len, že „otec je povinný vytvárať podmienky na realizáciu styku matky s maloletým“.

Potom dieťa pendlovalo už každý týždeň hore-dole. V lete 2018 otec dal matke dieťa na dve dovolenky po 1,5 týždňa a 2. septembra došlo pri odovzdávaní ku konfliktu. Matka mala po bitke nález ako pomliaždenie tváre, otras mozgu a hematómy. Polícia odmietla prijať trestné oznámenie, preto ho Dominika podala na prokuratúre. „Teraz, po desiatich mesiacoch, sa to ide uzavrieť ako priestupok.“

V prípade nezávislá advokátka Ivana Zmeková vraví, že takéto konanie polície je bežné, hoci je povinná trestné oznámenie prijať. V prípadoch, keď niektorý klient potrebuje policajnú asistenciu, pretože napríklad jeden rodič odmieta vydať dieťa druhému, je už zvyknutá, že ani dve hliadky nereagujú rovnako.

Od septembrového incidentu sa matka k dieťaťu nevie dostať. Teraz má právoplatne určený styk dva víkendy. „Momentálne čakám desiaty mesiac na výkon súdneho rozhodnutia.“ Bez tohto kľúčového dokumentu nemôže oprávnený rodič nič robiť.

Zákonnou sudkyňou v tomto prípade je JUDr. Zdenka Mattielighová na Okresnom súde Bratislava III. Na tomto súde podala matka návrh na výkon rozhodnutia 26. novembra 2018, keď informovala súd, že otec dieťaťa jej dlhodobo neumožňuje nijaký kontakt.

Na otázku, prečo návrh doteraz nie je vybavený, sudkyňa nebude odpovedať, lebo vec sa týka maloletého dieťaťa a nie je doposiaľ právoplatne skončená a onedlho sa bude pojednávať. Súčasne upozornila na nesprávnu spisovú značku.

Ako na informáciu o bránení styku reaguje úrad? „Že vraj on je otec a dobrý otec.“ Dominika chcela, aby jej dieťa aspoň ukázal cez okno. „Kolízna opatrovníčka na to povedala, že on nie je cvičená opica, aby vám ho ukazoval cez okno.“

Otec našiel dieťaťu psychologičku, ktorá sa s matkou opakovane odmietla stretnúť. Matka ju v telefonickom rozhovore upozornila, že urobila psychologický posudok bez jej prítomnosti a súhlasu. Psychologička jej odvtedy nedvíha telefón a neodpovedá na esemesky. Matka žiadala úrad práce o iného psychológa. Márne. „Úrad mi nevyhovel, povedali mi, že túto psychologičku poznajú a že je výborná.“ Pôvodná psychologička aj napriek tomu vypracovala ďalšie správy – bez uvedenia svojho titulu a bez pečiatky.

Podľa advokátky Zmekovej by súd na takéto správy nemal prihliadať.

Prečo psychológ nesmie vyšetrovať iba jedného rodiča s dieťaťom?

„Psychológ vníma človeka v jeho kontexte, s jeho vzťahmi, ktoré musia byť uchopené,“ vysvetľuje psychologička Hatráková. „Žiadne dieťa nemá len jedného rodiča – ani keď umrel. Nikdy nemôže psychológ ani diagnostikovať, ani robiť terapiu, ani komunikovať, alebo len limitný čas, prvé stretnutie. Je to záležitosť etických pravidiel, ktoré má komora, a každá psychologická škola to má uchopené. Každý psychológ, ktorý robí diagnostiku a terapiu, toto vie. Že sa na to vykašle, je druhá vec.“

Ako rýchlo koná súd? Dňa 13. marca 2017 otec podal návrh na úpravu práv a povinností, v septembri 2017 mu dieťa bolo zverené dočasne a vôbec prvé pojednávanie bolo vytýčené na 18. október 2017. Dva dni predtým sa otec ospravedlnil z dôvodu zahraničnej služobnej cesty. Ďalšie vytýčenie bolo na 20. február 2018, otec sa opäť ospravedlnil a nesúhlasil, aby sa pojednávalo bez neho. Tieto ospravedlnenia matka pokladá za obštrukcie a pokúsila sa doložiť to aj súdu. Prvý raz sa teda pojednávalo rok a štvrť po podaní 3. júla 2018 a vtedy určili súdneho znalca. K nemu šli koncom novembra. Posudok predložil vo februári 2019. Potom matka naliehala na úrade práce, úrad práce posúril súd a ten ďalšie pojednávanie vytýčil na 4. júla 2019, teda rok po poslednom pojednávaní.

Neexistuje žiadna štrbina, ktorou by k dieťaťu za desať mesiacov mohla preniknúť. Škôlka s Dominikou nekomunikuje. „Ja ako matka nemám splnomocnenie vybrať svoje dieťa zo škôlky, ale jeho osobný šofér ho má. Pekná irónia, však?“

V takomto systéme vyrastá dieťa, ktoré má dnes 5,5 roka a matku nevidelo desať mesiacov. Žiadnu istotu v ďalšom živote nemá zaručenú ani v prípade, že súd 4. júla rozhodne.