Denník N

Reputácia V4 je na dne

Tomáš Valášek. Foto N - Tomáš Benedikovič
Tomáš Valášek. Foto N – Tomáš Benedikovič

Stredná Európa môže mať najslabšie zastúpenie v kľúčových inštitúciách Únie a NATO od svojho vstupu do nich. 

Autor je zakladajúci člen Za ľudí

Čas komentovať osobnosti, ktoré lídri členských štátov nominovali na top funkcie v EÚ, ešte len príde. Zatiaľ je možné, že budú v hre menej ako 24 hodín. Nominácia šéfa Európskej komisie – najdôležitejší džob v balíku – totiž podlieha schváleniu Európskym parlamentom. A tam silnie hnev na spôsob, akým celý proces výberu prebehol.

Len pár týždňov po voľbách, v ktorých si občania vybrali členov Európskeho parlamentu, bol tento ignorovaný. Z ním nominovaných kandidátov lídri členských krajín nevytiahli ani jedného. Je celkom možné, že navrhovanú šéfku Komisie, Ursulu von der Leyenovú, parlament zamietne už len na protest. Zvyšné nominácie by tým tiež padli, lebo dohoda platí len o balíku ako celku.

Ale jedna poznámka predsa len k tomu zoznamu, hoci iba provizórnemu, mien šéfov európskych inštitúcií. Prvýkrát po dlhom čase nie je medzi nimi nikto zo strednej Európy. To isté platí v NATO, kde ani jednu z top desiatich pozícií nezastáva nikto z krajín na východ od Labe. Ešte je možné, že šéfom Európskeho parlamentu sa stane Bulhar, ale nie je to zďaleka isté. Keďže je favoritom hláv štátov, parlament ho zrejme odmietne už len preto, aby ukázal, že rozhoduje svojbytne. Ak post šéfa parlamentu dostane niekto iný a zvyšok mien bude potvrdený, stredná Európa bude mať najslabšie zastúpenie v kľúčových inštitúciách od svojho vstupu do nich.

Čiastočne je to pre vnútorné sváry. Odchádzajúci šéf Európskej rady Donald Tusk je pekným príkladom, že keď sa náš región zomkne okolo silného človeka, má alebo minimálne mal šancu uspieť aj na najvyšších postoch. Ale svojich najlepších ľudí často my sami odsabotujeme pre vnútropolitické nezhody. Útoky súčasnej poľskej vlády na spomínaného Tuska sú toho pekným príkladom. Predošlá dánska vláda si svoju nominantku podržala, hoci pochádzala z opačného politického tábora. Ak chceme mať reálny vplyv na fungovanie EÚ a NATO, chce to ako minimum disciplinované vystupovanie za hranicami.

Dnes už ani to nemusí stačiť. Reputácia strednej Európy je na historickom dne od rozšírenia EÚ a NATO, ktorého sme boli súčasťou. Takmer polovička Nemcov, kedysi fanúšikov rozšírenia Únie, si dnes myslí, že bolo chybou. To sa veľmi nezmení, kým vlády v Budapešti či Varšave razia takú európsku politiku, akú razia, a kým naši susedia na západe nepreukážu väčšie pochopenie pre špecifické záujmy novších členských krajín.

Ale jednu vec predsa len vieme ako Slovensko urobiť: prehodnotiť náš vzťah k V4. Určite zo skupiny nevystupovať, lebo so susedmi nás spájajú spoločné záujmy ako osud automobiliek. Ale mali by sme si oveľa cielenejšie raziť vlastnú politiku. Nebáť sa dištancovať sa od vyhlásení zvyšných troch, keď s nimi nesúhlasíme, ako nedávno v otázke uhlíkovej neutrality. Vyhnúť sa ako čert krížu asociácii s víziou „iliberálnej“ Európy.

A zároveň si hľadať partnerov spomedzi západných členských štátov na presadzovanie slovenských priorít v Únii. Vieme sa s Holandskom či Dánskom dohodnúť na spoločných návrhoch v otázke digitálneho trhu či slobodného trhu so službami? Tých prienikov záujmov bude určite viac a od našich fanúšikov privítame ďalšie nápady. Na reputácii regiónu ako takého tento navrhovaný postup veľa nezmení, ale vážnosť prikladaná slovenským nápadom by narástla. A s ňou náš vplyv na politiku EÚ ako aj schopnosť presadiť v nej slovenské priority.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Politici píšu

Komentáre

Teraz najčítanejšie