Denník N

Obrana Procházkova

Prianie Radoslava Procházku, ktoré napísal na mapu Slovenska počas ustanovujúceho snemu strany Sieť v ŽŽiline. FOTO - TASR
Prianie Radoslava Procházku, ktoré napísal na mapu Slovenska počas ustanovujúceho snemu strany Sieť v ŽŽiline. FOTO – TASR

Moderný kresťanský demokrat so sociálnym cítením má u nás skoro na ružiach ustlané.

Autentickosť je súčasťou charizmy lídrov. Volíme ich, pretože sme im aspoň trochu uverili. Nemusia to byť nutne populisti, ktorí hovoria to, čo ľudia chcú počuť. Boli aj takí, čo sľubovali krv, drinu, slzy a pot. Často nebolo lepších. Vyviedli krajinu z ťažkého marazmu a za „odmenu“ občasne prehrávali voľby.

Zadobre s kaviarňou i ľudom

Na slovenskom premiérovi poľahky vidieť, keď hovorí, čo si skutočne myslí, a to je jeho najsilnejšia zbraň, pretože jeho pohľad na svet kopíruje postoje priemerného slovenského voliča. Vtedy je naozaj uveriteľný. Už menej počas toho, keď sleduje vypracovaný manuál od mediálnych poradcov. Pokiaľ rozprával v predvolebnej prezidentskej kampani o obvineniach zo scientológie, sám neveril tomu, čo vraví, a klopil zrak.

Je problémom byť zadobre naraz s bratislavskou kaviarňou, prieskumami verejnej mienky a vlastnou osobnou integritou. Bratislavská kaviareň bude vždy niečo na spôsob nedosiahnuteľného mravného ideálu, nikoho nezoberie na milosť, tvrdo bude trestať aj najmenšie zaváhania, posmievať sa, nastavovať zrkadlo a kvákať si po svojom. A to sa od nej očakáva a nemá to byť inak.

Že zobrala svojho času veľkodušne pod svoje krídla Dzurindu a sem-tam na určitý čas a vždy s výhradami aj nejakých iných politikov, nikdy to nebolo ani registrované partnerstvo, ani pakt o neútočení, ani bratríčkovanie. Je tvrdo kritická, aj sa mýli, preháňa a teoretizuje, ale je to najlepšie, čo tu máme. A nevyhráva voľby. Napriek tomu ju chce mať Radoslav Procházka na svojej strane.

Požehnanie z bratislavskej kaviarne vytvára vopred fluidum akéhosi morálneho víťazstva. Táto entita nikdy neodpustí pol na pol, vajatavú tlačovku s Andrejom Kiskom a nech Radoslav Procházka pred voľbami ani nečaká chválospevy za svoje prejavy o (ne)fungujúcom štáte alebo za prezentácie volebného programu v podobe, že 500 eur každej rodine ročne. „Snobská“ intelektuálna elita tým zákonite musí pohŕdať. Nijaké zjednodušenia a ľudový jazyk na nich nezaberajú.

Treba to brať s nadhľadom, lebo vyberavým ťažko ulahodíte. Dajú šancu, ale reptať budú stále. Už dávno Procházku akceptovali, pretože sa mu neustále venujú a zväčša právom ho karhajú. Toto mentorovanie je údelom. Keď s tým prestanú a začnú dotyčného ignorovať, vtedy je zle. Aby poučovania bolo menej, stačí minimalizovať ťarbavosti a byť viac autentickým. Oceňujú, keď sa ide proti prúdu a politik zásadovo, nebojácne háji svoj nepopulárny názor.

Mimochodom, obavy z prieskumov verejnej mienky môže mať na Slovensku predstaviteľ z našej politickej periférie, to znamená napríklad „ťažký“ anticirkevný liberál s nesociálnym presvedčením, že „pomôž si sám“ a minimalistický štát je našou spásou.

Kompatibilita s voličom

Najmenej sa boja, samozrejme, spasitelia namiešaní len z tých „najlepších“ slovenských ingrediencií. Toxický recept radšej neprezrádzam. Pri nich vysoké voličské preferencie nemajú takmer nijakú vysvetliteľnú logiku a výkyvy priazne elektorátu sú zväčša nepredvídateľné, až kým nedôjde k únave materiálu.

Moderný kresťanský demokrat so sociálnym cítením má však tiež u nás skoro na ružiach ustlané. Uškodilo hádam vyjadrenie prezidenta o tom, ako bude hlasovať v referende, jeho popularite? Zomknutie prieskumami dáva malý manévrovací priestor a obmedzuje dotyčného na to, aby bol v polohe nudnej, beztvárnej a alibistickej.

Osobná integrita Radoslava Procházku ho nestavia na okraj nášho politického spektra. Je zafarbený tak, že väčšina jeho názorov je kompatibilná s bežným slovenským voličom. Neviem, prečo viac počúva sofistikované rady „šepkárov“ a nenačúva volaniu svojho srdca. Nech z duše napíše intelektuálny blog, keď to potrebuje, alebo len tak bez úzkosti vyhlási, že nemal a nemá problém s ústavným zakotvením manželstva ako jedinečného zväzku muža a ženy (kovaní liberáli tolerujú a prepáčia). Nech častejšie hovorí, čo si vskutku myslí, a menej kalkuluje.

Všetko sa to dá pred voľbami tak krásne prešpekulovať, ale nakoniec sa všetky stratégie, prieskumy aj kaviarne môžu sakramentsky mýliť. Áno, je zbytočné hrať to na krásu. Treba to hrať úprimne.

Teraz najčítanejšie