Denník N

Veda k vode: Škodia viac jedy z bazéna či baktérie z jazera? Ako z dažďa pod odkvap

Ilustrácia - Fedor Pichanič
Ilustrácia – Fedor Pichanič

Slovenské prírodné vodné nádrže patria medzi najznečistenejšie v Európe. Nepomôže ani utiecť k moru – nebezpečné patogény číhajú takmer všade.

Autor je imunológ, pôsobí v Slovenskej akadémii vied

Jeden môj priateľ fajčí. Pritom je to veľmi vzdelaný a rozhľadený človek. Vedec.

Pýtam sa ho: „Čo nečítaš všetky tie vedecké články? Veď je predsa dávno jasne dokázané, že fajčenie škodí ľudskému zdraviu.“ „Skončil som s tým,“ hovorí. „Prestal si fajčiť?“ pýtam sa natešene. „Prestal som čítať tie vedecké články. Iba človeka zbytočne strašia,“ odpovie šúľajúc si cigu.

Spomenul som si naňho, keď som narazil na sériu článkov o činnosti, ktorú mám veľmi rád a o ktorej som bol presvedčený, že je zdraviu výsostne prospešná a nikdy inak.

O plávaní.

Chlór a telové tekutiny

Leto je v plnom prúde, je horúco a ľudia sa sťahujú z krytých plavárni do prírody, k divokej vode. Patrím medzi nich. Je to tak dobre. Aspoň si pokožka na čas oddýchne od toho chlóru, hovorím si.

Chlór sa pridáva do vody v bazénoch, aby sa zabránilo rastu mikroorganizmov. V koncentráciách, ktoré sa bežne používajú, nie je chlór pre človeka nebezpečný. Baktérie však zabíja.

Je však známe, že chlór môže reagovať s ľudskými telovými tekutinami, ako je pot či moč, a že produkty týchto reakcií sú už nebezpečné. Chlór rýchlo reaguje napríklad s kyselinou močovou, ktorá je prítomná v moči. Vznikajú pritom toxické látky ako kyanochlorid alebo trichloramin (chlorid dusitý).

Tieto zlúčeniny sú prchavé, dráždia teda nielen pokožku a oči pri kúpaní, ale sú nebezpečné aj pri vdýchnutí, keďže môžu poškodiť pľúca.

Objavila sa aj štúdia, že tieto látky – odborne ich voláme vedľajšie produkty dezinfekcie (DBP – disinfection by-products) – sú mutagénne, čiže poškodzujú DNA, a že teda môžu potenciálne spôsobovať nádorové ochorenia.

Smädné netopiere

Bazény však nie sú nebezpečné iba pre ľudí. Tie odkryté môžu spôsobiť veľa problémov napríklad takým netopierom. Zistili to vedci z Centra pre výskum netopierov z americkej Štátnej univerzity v Indiane.

Podľa ich pozorovaní netopiere využívajú bazény ako napájadlá. Pijú však v letku, nedokážu si sadnúť na breh, a tak sa často stáva, že v bazénoch narazia na nejakú prekážku, zrania sa a ostanú chytené ako v pasci. Takíto nedobrovoľní plavci spravidla hynú.

O vplyve chlórovanej vody plnej jedovatých produktov na zdravie tých jedincov, ktorým sa z bazéna podarí napiť a odletieť bez karambolu, sa nevie vôbec nič.

Vedci preto pred časom rozbehli internetový prieskum zacielený na majiteľov bazénov a ich skúsenosti s netopiermi. Azda to týmto jediným žijúcim od prírody lietajúcim cicavcom aj pomôže.

Ôsma technológia

Človek sa, na rozdiel od netopierov, pred toxickými látkami prítomnými v bazénoch snaží brániť. V júnovom čísle časopisu Environmental Science & Technology vyšiel článok, v ktorom nemeckí vedci opisujú, ako prácne vyskúšali sedem rôznych spôsobov spracovania vody v bazénoch, aby sa zbavili nebezpečných produktov DBP.

Napríklad taká dezinfekcia vody UV lampou sa ukázala ako kontraproduktívna, lebo UV svetlo zvýšilo reaktivitu organických látok z ľudských telových tekutín, čím sa koncentrácia DBP v bazéne ešte viac zvýšila.

Naopak, ako najúčinnejšia metóda sa ukázala koagulácia, nech už to znamená čokoľvek, spojená s filtráciou vody cez piesok. Ale ani táto technológia neodstránila DBP úplne. Po tejto procedúre začala koncentrácia DBP rásť o to rýchlejšie.

Máme my milovníci indoorového plávania nejaké východisko? Nuž, máme. Treba siahnuť po ôsmej, v článku neopísanej, technológii. Je jednoduchá a lacná – stačí cikať výhradne do záchodov a pred vstupom do bazéna sa osprchovať. Alebo ísť do prírody. K riekam a jazerám.

Cholera v Neziderskom jazere

Vedecká tlač však zjavne nie je priaznivo naklonená ani tomuto spôsobu rekreácie. Vedci z Barcelonskej univerzity zistili, že prírodné vodné nádrže – to sú tie, do ktorých nenalievame chlór – sú značne kontaminované mikroorganizmami. Zdrojom baktérií sú fekálie vtákov a iných živočíchov, napríklad aj spomenutých netopierov či ľudí.

Množstvo baktérií vo vode sa stanovuje ako počet jednotiek tvoriacich kolónie (CFU – colony formating units). Limit pre baktériu E.coli je 100 CFU na 100 ml vody, pre enterokoky je to o polovicu menej a pre patogénne kmene ešte menej.

Moji kolegovia z viedenskej Medicínskej univerzity dokonca identifikovali baktérie Vibrio cholerae v Neziderskom jazere. Áno, to sú tie, ktoré spôsobujú choleru.

A aby toho nebolo málo, významné množstvo baktérií, ktoré našli v riekach a jazerách, bolo rezistentných na bežne používané antibiotiká. Takže ak sa pri plávaní v rieke napijete kalnej vody a dostanete z toho nejakú tú žalúdočnú či črevnú pliagu, liečenie nemusí byť práve jednoduché. A ani sa napiť nemusíte.

Rovnaké nebezpečenstvo ako plavcom totiž podľa istej chicagskej štúdie hrozí aj kajakárom, kanoistom či iným člnkárom.

Znečistené Slovensko

Dôvodom kontaminácie prírodných vodných plôch však nie je to, že do nich nenalievame chlór, ale to, že v dôsledku ľudskej činnosti, povedzme že tej nerekreačnej, strácajú rieky a jazerá svoju samočistiacu schopnosť.

Na Slovensku je situácia v tomto smere obzvlášť nepriaznivá – podľa najnovších meraní patria naše prírodné vodné nádrže medzi najznečistenejšie v Európe. Zostáva nám iba utiecť na juh a hodiť sa do vĺn Stredozemného mora.

Ale beda! Aj tam číha veda!

Vedci z Kalifornskej univerzity nedávno predstavili výsledky svojho dlhoročného výskumu, podľa ktorého sú aj v moriach a oceánoch patogénne baktérie, ktoré dokážu narušiť našu zdravú mikroflóru v črevách a na pokožke.

Na pokožke jedného z plavcov, dobrovoľných účastníkov výskumu, našli baktériu zo spomenutého rodu Vibrio viac ako 24 hodín po tom, ako vystúpil z vĺn Pacifiku.

V bare je bezpečnejšie

Tieto výsledky z Kalifornie potvrdzujú výsledky minuloročnej anglickej meta-analýzy dát. Tie poukázali na zvýšené riziko rôznych infekcií u ľudí, ktorí trávia svoj čas ponorení v morskej vode, v porovnaní s tými, ktorí len sedia na brehu a dívajú sa na nich. Prípadne sedia v bare.

Uchránení nie sú ani surferi, u ktorých je trojnásobné riziko výskytu zažívacích ťažkostí spôsobených baktériami rezistentnými na antibiotiká v porovnaní s kontrolnou vzorkou dobrovoľníkov.

Vyzerá to, ako keby si nepriatelia vodných športov maskovaní laboratórnymi plášťami dali schôdzku na vedeckých portáloch.

Po prečítaní tejto série alarmujúcich vedeckých štúdií som si dal záväzok – hodím sa do vody, hodím sa do vody a okamžite skončím s čítaním vedeckých článkov. Iba človeka zbytočne strašia.

Teraz najčítanejšie