Priznať práva sexuálnym menšinám nie je kultúrna vojna

Autorka je bývalá ombudsmanka

Počúvame, že žijeme v najlepších časoch, lebo sa darí ekonomike a klesla nezamestnanosť. Akoby ekonomická prosperita a peniaze boli najzákladnejšími hodnotami modernej spoločnosti. No nie sú. Sú nimi ľudia, ktorí tu žijú.

V najlepších časoch žijeme preto, lebo už niekoľko desaťročí žijeme v mieri, bez diktatúry, v slobodnej, demokratickej krajine. V demokratickom štáte, ktorý vo svojom základnom zákone deklaruje, že je právny štát, ktorý sa neviaže na žiadnu ideológiu ani náboženstvo. A to všetkých zaväzuje.

Demokratický a právny štát garantuje dodržiavanie základných práv a slobôd. Základné práva a slobody sú chránené ústavou a zákonmi, a v štáte, ktorý je členským štátom Európskej únie, sú tieto práva chránené aj Európskym dohovorom o základných ľudských právach a slobodách. Štát má pozitívny záväzok usporiadať veci tak, aby si mohol každý človek v krajine svoje základné práva a slobody legálne uplatňovať.

Základné práva a slobody nie sú dar od vlády, politikov

Základné práva a slobody patria každému človeku preto, že je človek. Nie sú darom od vlády a politici nerozhodujú o tom, na akú časť z nich, kto a kedy má právo. Základné práva a slobody získame narodením, sú neodňateľné a nepremlčateľné. Demokratický a právny štát to akceptuje, a práve takto zakotvuje aj naša ústava a zákony.

Štát prijal záväzok, že bude ochraňovať základné práva a slobody ľudí. A myslím, že práve pre toto žijeme v historicky najlepších časoch. Ťažko vykúpených utrpením predchádzajúcich generácií.

Nikomu z ľudí zo základných práv nepatrí viac ani menej

A predsa si mnohí politici, aj tí, ktorí sa považujú za demokratov, myslia, že môžu rozhodovať o tom, komu a v akom rozsahu v zákonoch priznajú alebo nepriznajú niektoré základné práva a slobody. Veď medzi základné ľudské práva patria aj také práva, akými sú právo na rodinný život, právo na ochranu rodinného života, právo na ochranu súkromia. Aj tie štát v ústave garantuje. Aj v týchto prípadoch platí, že štát sa zaviazal vytvoriť také právne prostredie, aby si tieto práva v ňom mohol každý realizovať legálne a dôstojne.

LGBTI si u nás právo na rodinný život nemôžu legálne uplatniť. Náš demokratický a právny štát im na uplatnenie tohto základného práva doteraz nevytvoril žiadnu právnu formu. Neexistencia zákonnej úpravy na uplatnenie základného práva je porušovaním povinnosti štátu byť legislatívne aktívny v oblasti ochrany základných práv, teda je porušením pozitívneho záväzku štátu voči svojim občanom. Svojou legislatívnou nečinnosťou v oblasti základných práv a slobôd štát spôsobuje, že časť ľudí si nemôže dôstojne uplatniť všetky základné práva. V právnom štáte nie je dovolené svojvoľné konanie štátu a jeho orgánov, ale ani jeho nekonanie v tých prípadoch, v ktorých je štát prostredníctvom svojich orgánov povinný konať.

Ustanoviť pre LGBTI v zákone podmienky na štátom uznané uzavretie ich rodinného spolužitia a formu obradu pred orgánom štátu, ktorým ho štát akceptuje, a ustanoviť aj podmienky skončenia takéhoto spolužitia, dať legálny právny rámec rozmanitým typom rodiny je právna povinnosť štátu, ktorý má všetkým občanom bez rozdielu a bez akejkoľvek selekcie zabezpečovať ochranu ich základných práv a slobôd.

Základné ľudské práva a slobody sa nedelia na konzervatívne či liberálne. Jednoducho sú

Prijatie takejto zákonnej normy je materiálnym naplnením ústavnej záruky, že štát zabezpečuje dodržiavanie a ochranu základných práv a slobôd každému, a je to aj naplnenie ústavnej povinnosti zákonodarcov, ktorí pri preberaní funkcie verejne sľúbili, že sa pri jej vykonávaní budú riadiť ústavou a zákonmi našej republiky.

Na rozdiel od individuálneho uplatňovania týchto práv, ktoré sa, samozrejme, riadi osobným názorom, by v demokratickom a právnom štáte vytvorenie a prijatie všeobecného právneho rámca, ktorý umožní uplatniť základné práva aj ľuďom tvoriacim rozmanité typy rodín, nemali závisieť od osobného názoru, presvedčenia, liberálneho či konzervatívneho zmýšľania politika, ktorý má oprávnenie navrhovať, prijímať zákony. To nie je kultúrna vojna, to je súčasť demokracie.