Denník N

Moja dcéra sa bojí, že zmiznú všetky zvieratá a potom aj ľudia, zle preto spáva

Ilustračné foto – Flickr.com/USFWS Mountain-Prairie
Ilustračné foto – Flickr.com/USFWS Mountain-Prairie

Deti potrebujú pokojných rodičov, čo platí, aj keď ide o obavy z klimatickej zmeny. Dana pomáha svojej dcére prekonávať ekologickú úzkosť.

Dcéra 43-ročnej Dany sa minule horko rozplakala nad videom, čo jej poslala kamarátka. Ukazovalo, ktoré živočíšne druhy sú odsúdené na vymretie vinou klimatickej zmeny. Dievča je piatačka a o tom, čo videlo na videu, hovorilo ešte niekoľko dní, a viackrát prišlo v noci za mamou do spálne, či si k nej môže ľahnúť, lebo sa bojí.

„Pýtala sa ma, či tak, ako začnú miznúť z planéty niektoré zvieratá a rastliny, dopadnú aj ľudia. Či bude koniec sveta,“ hovorí Dana, ktorú miera dcérinho strachu zarazila. Pozrela si video, čo dcéru tak rozrušilo. Bolo podané emocionálne, citlivejšie dieťa mohlo zasiahnuť.

Danina dcéra pravidelne plakávala pri kreslených disneyovkách, ale napríklad aj pri niektorých klavírnych koncertoch. Dana je učiteľka klavíra, klasická hudba sa u nich počúva viac ako iné žánre.

Jej dcéra neprestávala o klimatických zmenách rozprávať a vždy to malo hororový nádych. Dana sa preto rozhodla, že sa pokúsi dať veci trochu do perspektívy.

„Dcére som našla články napísané pre deti v jej veku, ktoré sa mi zdali vecné a praktické. Nechcela som, aby bola v panike, aby preto nespávala. Na druhej strane, má 11 rokov, niečo sa učia v škole, niečo počuje v správach, v triede má napríklad spolužiačku, ktorej rodina sa rozhodla vzdať sa mäsa z etických a ekologických dôvodov, vie, kto je Greta.“

Bála som sa Američanov

Trochu jej to pripomenulo časy, keď mávala v škole cvičenia civilnej obrany a „šaškovali sme tam v tých maskách a učiteľka – zarytá komunistka – nám rozprávala, ako nás chcú Američania vyhubiť“.

Hoci Dana dnes vie, že to bola propaganda, a ak by sa aj niečo stalo, pršiplášte a vrecúška na nohách a rukách by nikomu nepomohli, na strach a pocit, že všetko ide dostratena, si spomína dodnes.

Jej vtedy pomohla staršia sestra, ktorá už bola vysokoškoláčka a mala lepší prehľad o svete.

„Skrátka mi povedala, že je to hlúposť a žiadna vojna nebude, lebo Rusi a Američania podpísali nejaké dohody, a že keď budem staršia, pochopím, že veľa vecí nie je tak, ako sa hovorí v správach.“

Problém však je, že Dana nemôže dcéru odbiť s tým, že klimatická zmena a jej negatívne dôsledky sú nejaký výmysel. „Práve naopak, jej generácia ich pocíti viac ako naša, bude v zmenených pomeroch vychovávať svoje deti a nemyslím si, že som nejaká panikárka, keď poviem, že ich čakajú ťažké časy a menej komfortu, ako máme my,“ myslí si.

Nový druh úzkosti

To, že deti a mládež sa obávajú budúcnosti v súvislosti s klimatickou zmenou (v niektorých médiách sa zaužíval naliehavejší výraz klimatická kríza), si nevšímajú len rodičia, ale aj učitelia a psychológovia. Tí čoraz častejšie hovoria o klimatickej alebo ekologickej úzkosti a medzi rizikové skupiny, ktoré by k nej mohli byť náchylné, zaraďujú deti a mládež.

Takáto úzkosť sa môže prejavovať nekontrolovateľným hnevom (napríklad na rodičov, politikov, na korporácie, že dopustili, aby skaza zašla až tak ďaleko), beznádejou, neutíchajúcimi obavami, záchvatmi paniky a 

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Klimatická zmena

Teraz najčítanejšie