Denník N

Mediabriefing logoMediaBrífing: Majú mať boti rovnakú slobodu prejavu ako vy?

Vitajte v najnovšom MediaBrífingu, ktorý sumarizuje a analyzuje dianie v žurnalistike a médiách. Tento týždeň sa dočítate: 

  • Kalifornia chce obmedziť moc internetových botov. 
  • Obhajca Jozefa Tisa sa stal podpredsedom licenčnej rady.
  • Francúzi prijímajú zákon proti nenávisti na internete. 
  • Hovorkyňa Donalda Trumpa vlastným telom obhajovala slobodu tlače. 

Ilustračný obrázok: Emojipedia / N

Kalifornia sa tento týždeň stala prvým americkým štátom, ktorý sa pokúša obmedziť moc internetových botov. Prvého júla vstúpil do platnosti zákon, ktorý požaduje, aby sa boti priznali k tomu, že nie sú reálnymi ľuďmi, ale len počítačovými programami.

Po novom teda firmy a jednotlivci, ktorí používajú boty v politickej kampani alebo na predaj služieb či produktov, musia ľuďom poskytnúť „jasné, zreteľné a primerané označenie“, aby vedeli, že nekomunikujú so živou osobou. Ak to neurobia, môžu dostať pokutu za nekalú súťaž.

Nejde teda o zákaz botov, ale o transparentné informovanie používateľov. Prvé návrhy zákona však boli prísnejšie. Požadovali, aby internetové firmy odstránili všetkých neoznačených botov. Obmedzenia sa mali zároveň vzťahovať na všetkých botov, nie iba tých s komerčným či politickým zameraním, pripomína magazín New Yorker.

Prečo je regulácia potrebná?

Boti sú počítačové programy, ktoré môžu robiť prakticky čokoľvek. Môžu odpovedať na otázky zákazníkov, možno si cez ne objednať pizzu či letenky, môžu ľudí informovať o aktuálnych udalostiach (ako to robí napríklad chatbot Denníka N) alebo môžu pomôcť odhaliť hoaxy a manipulácie (ako slovenský projekt Checkbot).

Zároveň však môžu byť boti zneužití na spamovanie, zvyšovanie kliknutí na stránky či videá, propagovanie komerčných aktivít alebo na manipulácie pred voľbami. Napríklad pred americkými voľbami v roku 2016 boli boti využívaní na propagáciu Donalda Trumpa aj Hillary Clintonovej, avšak pro-trumpovských botov bolo podľa niektorých odhadov päťkrát viac a mnohé boli prevádzkované zo zahraničia, napríklad z Ruska.

„Päťdesiattisíc botov s prepojením na Rusko zdieľalo Trumpove tweety takmer pol milióna-krát, čo predstavovalo 4,25 percenta všetkých jeho retweetov,“ pripomenul New Yorker. Aj sám Trump zdieľal príspevky, ktoré boli napísané botmi.

Vďaka umelej inteligencii sa dnes navyše zvyšuje úroveň botov, takže je stále ťažšie odlíšiť ich od aktivity reálnych osôb. Obhajcovia nového zákona preto zdôrazňujú, že voliči a zákazníci musia vedieť, od koho správy dostávajú.

Vzťahuje sa sloboda prejavu aj na botov?

Niektorí argumentujú, že sloboda prejavu sa vzťahuje na ľudí, no boti nie sú ľudia. Iní vravia, že počítačový kód napísal človek, a teda aj to, čo boti následne vytvoria, môže byť vnímané ako prejav ľudí. „Len preto, že bol prejav vytvorený ‚robotom‘, neznamená to, že nejde o produkt ľudského diela,“ napísali Madeline Lamová a Ryan Calo z University of Washington.

Web Politico vlani upozornil, že v americkom práve nemajú slobodu prejavu len jednotlivci, ale aj firmy či organizácie, a to preto, aby mohli slobodne šíriť informácie, ktoré môžu byť dôležité.

Navyše, k slobode prejavu sa vzťahujú aj ďalšie aspekty, napríklad právo nebyť nútený niečo povedať, právo na anonymitu, či dokonca právo klamať (pokiaľ tým teda nie je ublížené niekomu inému, napríklad pri podvode).

„Nepýtame sa, či majú boti právo na slobodu prejavu, ale či majú

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na dennike.sk

Mediabriefing logoMediaBrífing

Ekonomika, Svet

Teraz najčítanejšie