Denník N

Zem treba masívne zalesniť. Nové lesy sú najlepší nástroj proti klimatickej zmene, tvrdí štúdia

Mapa s miestami, kde by sa ešte dali vysadiť lesy. Zdroj - Crowtherlab.com
Mapa s miestami, kde by sa ešte dali vysadiť lesy. Zdroj – Crowtherlab.com

Vedci zrátali, ako môže masívne zalesňovanie znížiť oxid uhličitý vo vzduchu. „Znie to príliš dobre, aby to bola pravda,“ hovorí slovenský profesor v Británii Martin Lukáč. 

V boji proti emisiám uhlíka existuje jeden nástroj, ktorý môže použiť každý, a môže začať hneď zajtra. Je ním sadenie stromov.

Vedci na čele s Thomasom Crowtherom sa teraz pokúsili vypočítať, koľko lesov by sa ešte mohlo vysadiť po celej planéte a ako veľmi by to pomohlo.

Výsledky ich prekvapili. Podľa toho, čo im vyšlo, je sadenie stromov najlepší prostriedok, aký máme v boji proti klimatickej zmene.

„Ten rozsah ma šokoval. Myslel som si, že obnova bude v top 10, ale je jednoznačne najsilnejšia zo všetkých riešení klimatickej zmeny, aké máme k dispozícii,“ povedal pre Guardian Thomas Crowther, hlavný autor štúdie.

Viacerí iní vedci však štúdiu, ktorá vyšla tento týždeň v prestížnom magazíne Science, kritizovali ako príliš optimistickú.

Kde môžu byť nové lesy

Vedci zo švajčiarskej univerzity ETH Zürich preskúmali 80-tisíc detailných satelitných záberov po celej Zemi. Pomohol im k tomu Google Earth a na analýzu umelá inteligencia.

Zistili, že územie, na ktorom by mohli vzniknúť lesy, tvorí 8,7 miliardy hektárov (dve tretiny celkovej súše na planéte). Nerátali, samozrejme, púšte či podobné nehostinné územia.

V súčasnosti sa lesy nachádzajú na 5,5 miliardy hektárov územia Zeme. Zostáva 3,2 miliardy hektárov, z ktorých zhruba polovicu tvoria polia a mestá.

Ak zo zvyšku ešte odrátame prirodzené ekosystémy, ako pastviny a lúky, ktoré sú domovom mnohých rastlinných a živočíšnych druhov, zostane 0,9 miliardy hektárov územia, ktoré by sa dali zalesniť. Asi polovica tohto územia sa nachádza v šiestich krajinách: Rusko, USA, Kanada, Austrália, Brazília a Čína.

0,9 miliardy hektárov lesa je územie veľké ako USA. Infografika – crowtherlab.com

O štvrtinu menej

Ak by sa celé toto územie vysadilo stromami a tie by dosiahli dospelú veľkosť (trvá to 50 až 100 rokov), z atmosféry by absorbovali podľa štúdie 205 gigaton uhlíka. To je obrovské množstvo – vo vzduchu sa momentálne nachádza 300 gigaton ľuďmi vyprodukovaného uhlíka. Každoročne pribúda 10 gigaton nových emisií uhlíka, ktoré sa v atmosfére rozkladajú dekády až storočia.

„Ak budeme konať hneď, mohlo by to znížiť oxid uhličitý v atmosfére o 25 percent, teda na úrovne, ktoré sme mali naposledy takmer pred storočím,“ povedal pre BBC Tom Crowther.

Ide pritom o relatívne veľmi lacný nástroj.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Slovenské lesy

Teraz najčítanejšie