Denník N

Sinológ Jirouš: Aj my na Západe robíme autocenzúru, aby sme nenaštvali Číňanov

Expozícia k 40. výročiu ekonomických reforiem z roku 1978, Vojensko-historické múzeum v Pekingu. Foto – Robert Barca
Expozícia k 40. výročiu ekonomických reforiem z roku 1978, Vojensko-historické múzeum v Pekingu. Foto – Robert Barca

Koncentračné tábory v Sin-Ťiangu sú najväčšou ľudskoprávnou katastrofou súčasnosti, svoj podiel na tom má aj Huawei, vraví český sinológ Filip Jirouš. Hovorí aj o Hongkongu, sledovaní a o tom, nakoľko by sme sa v strednej Európe mali brániť čínskej technike.

„Veľa šťastia, Hongkong. Je mi ľúto, ale nemohla som sa pripojiť k demonštrácii 1. júla (výročie vrátenia Hongkongu Číne – pozn. red.), pretože je úplne beznádejná. Som vyčerpaná a už nedokážem ďalej bojovať za lepšiu budúcnosť.“ Tieto slová zverejnila vo svojom statuse na Facebooku 29-ročná Wu v nedeľu 30. júna krátko pred tým, ako skočila zo strechy obchodného domu. V krátkom období troch týždňov išlo už o tretiu podobnú samovraždu motivovanú rezignáciou či odporom voči zhoršujúcej sa politickej situácii v Hongkongu.

V priebehu posledného mesiaca celý svet sledoval správy o najväčších protestoch v Hongkongu od roku 1997, demonštrácie neutíchajú. V tejto bývalej britskej kolónii sa odráža príbeh celej Číny.

 

Čo sa deje v Hongkongu?

Čína stále viac a viac zasahuje do jeho autonómie. 1. júla, v deň výročia odovzdania Hongkongu Číne, obsadili demonštranti Legislatívnu radu (obdoba parlamentu, pozn. red.). Ide o vyvrcholenie situácie, v ktorej sa Hongkong nachádza už 22 rokov od jeho odovzdania Číne a ktorá sa vyostrila v priebehu posledného mesiaca.

Nie sú to prvé veľké protesty.

Prvý veľký zásah do autonómie prišiel v roku 2014. Spolu s ním aj doteraz najväčšie protesty, nazývané Dáždniková revolúcia. V tom čase išlo o novú zákonnú podmienku, podľa ktorej vláda v Pekingu musí vopred schváliť kandidátov na najvyššieho správcu Hongkongu. Tieto protesty neboli napriek medializácii veľmi úspešné. Súčasná šéfka exekutívy Carrie Lamová bola známa svojím propekinským postojom ešte pred svojím zvolením.

Prečo protestujú ľudia teraz?

Ide o nový extradičný zákon, ktorý je na stole od februára. Mal umožniť vydávanie osôb podozrivých zo spáchania zločinu do Číny, na Taiwan a do Macaa. Bol vnímaný ako ďalší zásadný vstup čínskej moci do hongkonskej autonómie, tentoraz do justície.

Týmto nástrojom chcel Peking získať de facto prístup na územie hongkonskej jurisdikcie?

Celá vec vznikla, keď Taiwan na začiatku roku požiadal Hongkong o vydanie muža podozrivého z vraždy svojej priateľky, pričom táto vražda mala byť spáchaná práve na Taiwane.

Postupne, ako zákon naberal na forme, začalo byť čoraz jasnejšie, že o Taiwan vlastne nejde a je to skôr nástroj, ako posilniť vplyv Pekingu. Vďaka tomuto zákonu by čínska, prípadne hongkonská vláda dostala do rúk silnejší nástroj, ktorým by mohla zakročiť voči disentu. To dnes už bohužiaľ robí bez ohľadu na to, či to dostane za úlohu priamo z Pekingu alebo nie.

Čo by to znamenalo v praxi?

Kohokoľvek, kto by bol podľa Pekingu vinný zo spáchania zločinu na území Číny, by mohli vydať späť na jej územie. Príklad: Feng Cchung-te, disident a jeden zo študentských lídrov protestu na Námestí nebeského pokoja, ktorý je na zozname najhľadanejších osôb v Číne, priletel pred mesiacom z Tokia do Hongkongu v predvečer výročia masakru z roku 1989. Na letisku ho otočili a nepovolili mu vstup. Ak by bol v platnosti zákon o extradícii, boli by ho mohli rovno zatknúť, po čase vydať do pevninskej Číny a už by sme ho možno nikdy nevideli.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Svet

Teraz najčítanejšie