Denník N

Za vyzbieraný plast dajú chudobným školné či energiu. S Plastovou bankou chce spolupracovať aj pápež

David Katz na Haiti. Foto – The Plastic Bank
David Katz na Haiti. Foto – The Plastic Bank

„Na jednom mieste na Haiti som videl toľko plastov, že vytvorili vlastnú pevninu. Bola to katastrofa,“ hovorí v rozhovore David Katz, zakladateľ Plastovej banky.

Plastovú banku (The Plastic Bank) založil DAVID KATZ v roku 2013. Organizácia zatiaľ pôsobí na Haiti, v Indonézii, na Filipínach a v Brazílii a chudobným umožňuje, aby na zberných miestach vymenili nazbieraný plastový odpad za zdravotné poistenie, peniaze a iné potrebné veci. V Bratislave o projekte prednášal na pozvanie spoločnosti Henkel Slovensko.

Vo svojej TED prednáške ste povedali, že „úplne poslednou vecou, ktorú by sme mali spraviť, je vyčistiť oceán“. Prečo si to myslíte?

Je rozdiel medzi dôležitými a bezodkladnými vecami. Bezodkladne musíme obnoviť prirodzené prostredie živočíchov a zabrániť tomu, aby sa plasty dostávali do ich žalúdkov. Dôležité je vytvoriť také prostredie, aby sme oceán nemuseli čistiť. Môžeme sa o to snažiť, ale problém je, že ho odpadom plníme rýchlejšie, ako ho dokážeme zbierať. Úplne najdôležitejšie je ukončiť chudobu, ktorá je zodpovedná za to, ako vyzerá životné prostredie. Keď hovorím o chudobe, mám na mysli aj chudobu ducha – keď napríklad bez následkov plytváme zdrojmi alebo keď máme pocit, že všetko musí vyzerať dokonale. No mrkva možno nemusí byť bezchybná.

Zberača plastov v mori Ocean Cleanup Project nepovažujete za dostatočne efektívny nástroj na boj s plastovým znečistením morí?

Dúfajú, že by mohli nazbierať päť ton mesačne. Čo sa nás týka, mnohé zberné miesta Plastovej banky nazbierajú mesačne 30 ton. Na konci tohto roka by sme chceli mať celkovo 700 zberných miest. Potrebovali by ste veľa takých projektov, ako je Ocean Cleanup, aby nazbierali aspoň to, čo my.

Koľko plastového odpadu produkujeme?

350 miliónov ton každý rok a čísla idú stále nahor, najmä v ostatnom desaťročí.

Vedeli by sme sa celkom zbaviť plastov a nahradiť ich inými materiálmi?

Obávam sa, že sme prekonali bod zvratu. Vo svete je toľko plastu, že ak by sme ho aj prestali používať, zostane v prostredí. Ak nebude vytvorený systém, ktorý by nás odmeňoval za zber, nevyzbierame ho. Veľmi fandím výrobkom zo skla alebo produktom na viacnásobné využitie. Na udržateľnosti záleží.

Niektorí hovoria, že plastové obaly môžu predĺžiť životnosť ovocia či zeleniny, čím znižujú plytvanie jedlom. Čo si o tom myslíte?

Viem o výhodách plastových obalov. Ale naozaj musíme každý pomaranč zabaliť do plastového obalu? Nemyslím si. Ide o prístup, ktorý uľahčuje dostupnosť produktov, ktoré by ste si inak nekúpili. Čiže pri balení do plastu zďaleka nejde len o predlžovanie životnosti.

Plastový obal môže predĺžiť životnosť niektorých potravín, a znížiť tak plytvanie jedlom, vravia vedci. Foto – Adobe Stock

Je riešením, aby sme kupovali najmä lokálne a sezónne produkty?

Ľudia idú cestou najmenšieho odporu a vyberajú si to, čo je jednoduché. Som za lokálne produkty? Jasné. Ale majú ľudia v Amerike a Európe radi melóny z Mexika?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Rozhovory

Teraz najčítanejšie