Denník N

Do odboja šiel s cyklostylom a aktovkou

Foto archív SME - Vladimír Šimíček
Foto archív SME – Vladimír Šimíček

Miroslav Babiak bol jedným z posledných členov vysokoškolského strážneho oddielu generálov Goliana a Viesta, jednotky, ktorá sprevádzala povstaleckých veliteľov do posledných chvíľ.

„Bol 28. október 1944. Ja v povstaní, o bratovi, ktorý bojoval v tom čase na strane talianskych partizánov, sme nič nevedeli. Môjho tatka vtedy odvliekli do Ilavy. Pol roka žila naša mamka v obavách, čo je s nami. Mala troch chlapov, o ktorých nič nevedela. To nie my, ona bola ten najväčší hrdina,“ hovorieval Miroslav Babiak skromne.

Do odboja sa zapojil už v roku 1939. V malom trenčianskom kníhkupectve bratov Chovanovcov sa stretávala skupinka študentov, športovcov zo Sokola, zrušeného po vzniku Slovenského štátu.

„Bolo to nenápadné miesto stretávania sa, veď do kníhkupectva sa chodia pozerať knižky či noviny. Roznášali sme letáky provokačné i povzbudivé, neskôr robili sprievod prenasledovaným, ktorí utekali z okupovaného protektorátu.“

Z kníhkupectva do zbrojovky

Keď sa dostal Miroslav, študent techniky, na povinnú prax do bývalých škodových závodov v Dubnici nad Váhom, ktoré sa počas vojny premenovali na Hermann Goring Werke, podujal sa na neľahkú úlohu. S kamarátmi pašovali mesiace pre odboj v aktovke zbrojnú dokumentáciu.

„Vtedy som ani nevedel, čo všetko v nej je,“ spomínal veselo. V tých časoch to bolo obrovské riziko. Jedného dňa Nemci pri tom prichytili študenta Vaška Skálu, ktorého za to popravili.

Miroslav Babiak

  • Narodil sa v roku 1922 v Bytči.
  • Vyrastal v Trenčíne, kde sa v roku 1939 zapojil do odboja.
  • Pomáhal pri činnosti odbojovej organizácie Obrana národa, počas druhej svetovej vojny pašoval dokumenty zo zbrojovky.
  • Bol členom vysokoškolského strážneho oddielu Goliana a Viesta.
  • Celý život pracoval ako inžinier, jeho láskou bola technika.
  • Za svoje pôsobenie získal viacero vyznamenaní, naposledy ho pri 70. výročí konca vojny vyznamenal prezident Andrej Kiska.

Miroslav však pomáhal v odboji aj ďalej – aj pri operácii „Z ploského talíře se polévka nejí“. Pred vypuknutím povstania mala pristáť na Ploskej vo Veľkej Fatre ich spojka so zahraničným odbojom.

Keď sa začalo povstanie, vybrali Miroslava do vysokoškolského strážneho oddielu generálov Goliana a Viesta, špeciálnej jednotky zloženej zo študentov. Práve tá bola poslednou jednotkou, ktorá po potlačení povstania sprevádzala generálov až do posledných chvíľ.

S Golianom a Viestom

„Dodnes som to nepochopil, my, také mladé uchá! Veď ja som dovtedy ani flintu poriadne nedržal v ruke, no neskôr sme sa to, pravda, naučili.“

Rád spomínal, ako im pri ústupe na Kozí chrbát v jeden večer pri vatre rozprávali obaja velitelia historky zo svojho života. „Ján Golian bola mäkká, dobrácka nátura, Rudolf Viest zasa tá pravá vojenská fazóna.“

Potom ich oddiel zajala nemecká presila a Miroslav padol do nacistického zajatia. Len vďaka náhode sa mu podarilo z transportu do zajateckého tábora uniknúť.

Po vojne neskorší inžinier s nevôľou sledoval, ako si zásluhy povstania prisvojili komunisti, ktorí uväznili mnohých jeho priateľov. Dlhé roky sa s priateľmi z vysokoškolského strážneho oddielu stretávali.

Miroslav Babiak zomrel 31. mája 2015 vo veku 93 rokov.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Slovensko

Teraz najčítanejšie