Keď pomôžeme Hongkongu, pomôžeme aj sebe

Autor je britský novinár a spisovateľ

Spomínate si na Majdan? V roku 2014 zomierali v centre ukrajinského hlavného mesta demonštranti. Strieľali po nich režimní ostreľovači, pretože žiadali dôstojnosť, vládu práva a slobodu, teda politické princípy, ktoré zhýčkaní občania Európskej únie považujú za samozrejmé. Aj preto Ukrajinci mávali európskymi vlajkami, aj preto nimi mŕtvych prikrývali. Tieto ideály sa valili z východu vo veľkých vlnách, no rozbíjali sa o skaly apatie, sebectva a xenofóbie vnútri Európskej únie.

Teraz sa to isté deje v Hongkongu. Obyvatelia bývalej britskej kolónie v obrovských počtoch demonštrujú proti pokusom komunistického režimu Čínskej ľudovej republiky osekať ich slobody, zvlášť právny štát. Tie Hongkongu garantovala spoločná čínsko-britská deklarácia z roku 1984, keď sa predpokladalo, že sloboda ešte vzrastie po tom, čo teritórium prejde v roku 1997 pod nepriamu vládu Pekingu. Lenže sľub „jedna krajina – dva systémy“ sa ukázal ako planý. Čína prostredníctvom údajne autonómnych hongkonských úradov svoje zovretie zväčšila. Posledným porušením dohôd, ktoré vyvolalo obrovské protesty, bol návrh zvláštneho zákona, ktorý by dovolil hongkonským úradom vydať ľudí, ktorí čelia obvineniu pred súdom, do Čínskej ľudovej republiky. To však asi nie sú najlepšie slová, lepšie by bolo napísať, že ide o tribunál, ktorého cieľom je obvineného uväzniť. Čínsky justičný systém totiž pracuje tak, že obvinených držia vo väzení až do chvíle, kým sa priznajú. A potom logicky nasleduje trest.

Krátkodobé vyhliadky protestujúcich nie sú ružové. Pekinský režim a jeho miestni spojenci majú v rukách takmer všetky karty. Hongkonské úrady môžu uväzniť jednotlivcov a stíhať ich na základe zákonov proti porušovaniu verejného poriadku z koloniálnej éry, čo pre nich môže znamenať aj veľa rokov za mrežami. Čínska Ľudová oslobodenecká armáda, ktorá by sa mala volať skôr Armáda na represiu obyvateľstva, má v Hongkongu veľkú posádku. Mimochodom, oficiálna propaganda venovala počas jej nedávnych manévrov neďaleko bývalého britského teritória veľkú pozornosť jej tankom.

Podobne ako na Ukrajine, v Moldavsku, v Gruzínsku či v iných krajinách bojujúcich s dedičstvom komunistického režimu, môže ísť politika dopredu, ale aj dozadu. Môže sa stať, že okamžitý osud Hongkongu sa bude podobať na východné Nemecko z roku 1953, Maďarsko z roku 1956, Československo z roku 1968 či Poľsko z roku 1981, skrátka, že sa stane obeťou exemplárneho trestu. Z dlhodobého hľadiska by podobný akt zničil