V autobuse dostal bitku, nadávali mu do Afričanov. Aj tak som tu našiel domov, vraví Miguel Gonzalez
Miguel Gonzalez (34) vyrastal v New Yorku, žil v Mexiku, v Guatemale i v Španielsku, domov našiel až na Slovensku. A to napriek tomu, že sa u nás stretáva s rasizmom.
V januári 2016 sociálne siete živo rozoberali príbeh Miguela Gonzaleza (34). Ochrankári bratislavského klubu Alizé ho odmietli s kamarátom vpustiť dnu a vraveli mu, že je „neger“. Miguel si zachoval chladnú hlavu, ochránkarov odfotil a incident opísal na Facebooku. Jeho status šírili tisíce ľudí, o prípade písali médiá a majiteľ klubu sa napokon ospravedlnil.
V apríli tohto roka Miguel dostal niekoľko úderov päsťou v autobuse, kde sa snažil pomôcť trom študentom, ktorých ohrozoval agresívny muž s nožom. „Keď som to potom prišiel hlásiť na políciu, tak ma presviedčali, aby som to nerobil. Vraj s tým budú len zbytočné komplikácie.“
Ako sa vám u nás darí?
Ďakujem, dobre. Už je to desať rokov, čo žijem na Slovensku, a mám pocit, že je to tu stále lepšie a lepšie.
Vážne?
Áno, zvlášť na Bratislave je to úplne evidentné. Pribúdajú možnosti, kam sa človek môže ísť zabaviť alebo sa môže ísť na jesť. Nie je problém kúpiť kvalitné a chutné potraviny, vrátane tých cudzokrajných. Keď som prišiel pred desiatimi rokmi, tak som nikde nemohol zohnať napríklad koriander, bylinku, ktorú rád používam ako dochucovadlo. Dnes to nie je problém.
V Bratislave sa veľa investuje, veľa sa tu stavia, zlepšuje sa aj mestská doprava. Pred desiatimi rokmi som v Bratislave jazdil hlavne starými, neklimatizovanými autobusmi, teraz väčšinou jazdia moderné, nízkopodlažné. A to isté platí aj o pracovných možnostiach. Vo firmách pribúdajú kvalifikované pozície. Poznám viac Slovákov, ktorí pracovali niekoľko rokov zahraničí a vrátili sa, pretože tu už našli
