Korporátna Brazília vyhrala Copa América, oslavy však zatienil prezident Bolsonaro

Vždy, keď Brazília organizovala juhoamerický šampionát Copa América, vyhrala ho. Podarilo sa jej to aj v nedeľu, keď vo finále porazila Peru 3:1.

Brazílsky triumf zatienilo kontroverzné semifinále s Argentínou, keď Lionel Messi ostro kritizoval výkon rozhodcov, aj spôsob, akým sa snažil na vlastnú propagáciu využiť víťazstvo prezident Jair Bolsonaro, prirovnávaný k Donaldovi Trumpovi.

Bolsonara pri odovzdávaní trofeje po finále sprevádzali niekoľkí ministri a piskot z tribún štadióna Maracanã, kde sedelo okolo 70-tisíc ľudí.

Stopér Paríža Saint-Germain Marquinhos mu nepodal ruku, ale Bolsonaro sa aj tak spolu s hráčmi radoval z trofeje. Podobne ako po semifinále nad Argentínou, keď ho jeho ľudia vyniesli z VIP sekcie na ramenách a na ihrisku mával brazílskou vlajkou.

Brazília mala na Copa América suverénne najlepší tím a jediný gól dostala až vo finále (aj to z penalty), pričom jej hra pod trénerom Titem konečne funguje. Za posledných šesť rokov vyhrala tri turnaje na domácej pôde – v roku 2013 Pohár konfederácií a o tri roky neskôr olympiádu.

Novinár brazílskej edície El País Breiller Pires však píše: „V tomto období prišla aj najväčšia hanba v histórii Brazílie (prehra 1:7 s Nemeckom v semifinále MS 2014 – pozn. red.), dvakrát sme vypadli z Copa América a sklamali sme aj na MS 2018 vypadnutím vo štvrťfinále s Belgickom. Výhra na Copa América by nás nemala uspokojiť, lebo technická úroveň súperov sa nepodobala na štandard nevyhnutný na porazenie veľkých európskych súperov.“

Ďaleko od fanúšikov

Brazília má v súčasnosti vynikajúce mužstvo – okrem hviezdneho Neymara sa môže spoliehať napríklad na Phillipeho Coutinha, Gabriela Jesusa, Roberta Firmina, Casemira, Thiaga Silvu, možno najlepšieho brankára planéty Alissona či aj nestarnúceho pravého obrancu Daniho Alvesa.

Alvesa v 36 rokoch vyhlásili za najlepšieho hráča turnaja, víťazstvom na Copa América získal štyridsiatu trofej svojej kariéry: s Brazíliou má 4, s PSG 6, s Juventusom 2, so Sevillou 5 a s Barcelonou 23.

Zdá sa však, že Brazílčania už nemajú k svojej reprezentácii taký blízky vzťah ako kedysi. Dôvodmi sú napríklad vysoké ceny vstupeniek, skutočnosť, že jadro tímu tvoria hráči pôsobiaci v zahraničí, alebo aj to, že národný tím hráva častejšie v Londýne než na legendárnom štadióne Maracanã.

Brazília pravidelne kvôli finančnému zisku cestuje na priateľské zápasy po celom svete (v marci bola aj v Prahe). Na Maracane od roku 2013 nastúpila iba trikrát – aj ich najväčší rival Argentína tam hrá častejšie.

Novinár Ewan MacKenna pre britský Independent napísal: „Tím, ktorý bol taký prepojený so psyché celého národa, spravil otočku a stal sa absolútne korporatívnym. Začalo ho sponzorovať Nike. Priateľské zápasy hrajú proti hocikomu, kto zaplatí dosť peňazí, a to ich dostáva preč z domova. Objavili sa dokonca špekulácie, že niekedy o nomináciách a základnej zostave rozhodovala americká firma.“

Brazília vyhrala Copa América, hoci jej chýbal zranený Neymar.

Je to aj vizitkou skvelej práce Titeho – ten v priebehu troch rokov svojho pôsobenia pri národnom tíme dokázal vytvoriť vysoko organizovaný celok, spoliehajúci sa na zabezpečenú defenzívu a fantastické protiútoky, na ktoré má typologicky vhodné ofenzívne hviezdy.

Futbal je pre Bolsonara ideálny

Titeho sa po finále na tlačovej konferencii pýtali aj na to, ako prezident Bolsonaro po odovzdaní trofeje Danimu Alvesovi oslavoval spolu s hráčmi. Samotný Tite mu podal ruku, ale rečou tela dával najavo, že sa v tom momente necítil príjemne.

https://twitter.com/Wideoverload/status/1147995084337614848

Novinárom odpovedal veľmi vyhýbavo: „Veľmi výrazne sa starám o futbal a viem, že veci sa dejú. Ale vychovali ma tak, že sa koncentrujem a zameriavam na futbal. Ostatné situácie sú úplne odlišné.“

Hoci na adresu Bolsonara bolo počuť piskot, MacKenna pripomína, že väčšina krajiny ho stále podporuje: „Je to ich muž. Ten, kto nazval prisťahovalcov zberbou, ten, kto povedal, že aktivisti čiernej pleti by mali byť v zoo, ten, kto vyhlásil, že ak by jeho syn bol homosexuál, bol by radšej, keby bol mŕtvy, ten, kto vrazil do senátorky a povedal, že je príliš škaredá na to, aby ju znásilnili, a ten, kto si myslí, že vojenská diktatúra spravila chybu, keď nepovraždila viac ľudí.“

Podľa publicistu Tima Vickeryho, ktorý pre britský štvrťročník The Blizzard napísal rozsiahly článok o vzťahu Bolsonara k futbalu, je preňho futbalový štadión ideálnym prostredím.

„Štadióny v Brazílii sú často miestami hnevu, skladom masového rozhorčenia. A Bolsonaro je prezidentom hnevu. Časť tohto hnevu sa sústreďuje na korupciu, ale celé je to umelé. Vojenská diktatúra (1964 – 1985), ktorú tak idealizuje, je synonymom nezákonného obohacovania sa,“ píše publicista.

„Veľa hnevu smeruje na zločin a kriminálnikov – a to nesmierne účinne zaberá v spoločnosti traumatizovanej zločinom, v ktorej si väčšina ľudí myslí, že jediný dobrý kriminálnik je mŕtvy kriminálnik. Bolsonaro si imidž buduje aj na tom, že vyčistí krajinu od komunistov. Podobne ako jeden z tých japonských vojakov uviaznutých na opustenom ostrove, aj on pôsobí tak, akoby bojoval v nekonečnom konflikte, v tomto prípade v studenej vojne,“ pokračuje.

Vickery dodáva, že Bolsonarovým cieľom je vytvoriť Brazíliu spred päťdesiatich rokov. „Z obdobia, keď ešte nikto nehovoril o právach gejov, pred ženským hnutím, alebo keď si Brazília stále mohla klamať o svojom vlastnom rasizme. Z obdobia, keď každý dobre vedel, kde je jeho miesto.“

Samozrejme, viaceré z Bolsonarových myšlienok sú atraktívne aj pre futbalové hviezdy. „Futbalisti sú často reprezentantmi sociálne konzervatívnej populácie,“ napísal Vickery. Na finálovom zápase vedľa neho na tribúne sedel Neymar, ešte v prezidentských voľbách ho podporili Ronaldinho, Rivaldo, Felipe Melo či Lucas Moura.