Vláda v krajine nestrpí žiadnu formu autonómie, hovorí o pomeroch v Maďarsku známy fyzik

János Kertész (68) je uznávaný maďarský fyzik, člen Maďarskej akadémie vied a profesor Stredoeurópskej univerzity. Špecializuje sa na výskum štatistickej fyziky, neusporiadaných systémov a fraktálov. Patrí k známym kritikom snahy vlády Viktora Orbána obmedzovať v Maďarsku nezávislosť vedeckého výskumu.

Na začiatku júna napísal otvorený list Manfredovi Weberovi, predsedovi frakcie Európskej ľudovej strany v Európskom parlamente, ktorej členom je aj Orbánova strana Fidesz. V liste žiadal európskych ľudovcov, aby vyvinuli tlak na svojho člena a prinútili ho vzdať sa plánu na faktickú likvidáciu Maďarskej akadémie vied. Ani tento protest však neuspel. Maďarský parlament minulý týždeň prijal zákon, podľa ktorého akadémia príde o drvivú väčšinu rozpočtu a o sieť svojich vedeckých ústavov, ktoré sa dostanú pod priamu kontrolu vlády.

Dostali ste vtedy od Manfreda Webera odpoveď na svoj list?

Dostal som odpoveď od jeho kancelárie, že o tom vie. A prišla mi z Európskeho parlamentu aj iná reakcia. Do liberálnej frakcie parlamentu pribudli poslanci maďarskej strany Momentum a vďaka nim sa list dostal k predsedovi liberálov Verhofstadtovi. Ten mal potom vyhlásenie, že liberálna strana nepôjde do koalície so stranou, ktorá tento list nepodporí.

Určite vás z vládnej strany obvinili, že celú vec zbytočne politizujete.

Samozrejme, že je to politika, aj ten list bol politika, preto sa k nemu pripojilo ďalších skoro dvetisíc signatárov. Boli sme v zúfalej situácii, došli nám možnosti. Odpor vedenia akadémie, rokovania, protesty pracovníkov akadémie, petície, demonštrácie, udialo sa toho veľa a malo to nulový efekt. To ma primälo, aby som sa pokúsil o niečo iné. Podľa toho, ako sa vyvíja v poslednom čase maďarská politika, som získal dojem, že vláda uznáva len silu. A svoju politiku naposledy zmenila práve vtedy, keď bola pod tlakom Európskej ľudovej strany.

Európske voľby nedopadli podľa Orbánových predstáv, teraz už chce so svojou stranou zostať u európskych ľudovcov, a tí mu preto môžu klásť podmienky. Dúfal som, že jednou z týchto podmienok by mohlo byť, aby nechal akadémiu vied na pokoji. Navyše, ľudovci nemôžu vládnuť sami a ich koaliční partneri si tiež môžu klásť podmienky. V tomto kontexte azda bola ešte aspoň nejaká nádej na to, aby sa na maďarskú vládu vyvinul účinný tlak.

Medzi skoršími podmienkami ľudovcov však bolo aj to, aby Stredoeurópska univerzita (CEU) zostala v Budapešti. Ako to s ňou teraz vyzerá?

Deje sa to, čo obvykle, vláda vytrvalo zavádza. Výsledkom toho je, že sa CEU chystá do Viedne.

Je to už nezvratný proces?

Nezvratné je to, že CEU bude prítomná vo Viedni. V školskom roku 2019/2020 sa budú noví študenti zapisovať na štúdium vo Viedni a vyučujúci budú do Viedne dochádzať. To je však len prechodné riešenie, a ak sa nezmení politické prostredie, je čoraz zjavnejšie, že nám zostáva jediné, a to je sťahovanie.

Orbánova vláda v minulosti ustúpila od nejakého svojho zámeru len vtedy, ak sa proti tomu zdvihol skutočne masový odpor. Stalo sa to vlastne iba v prípade internetovej dane, zákazu nedeľného predaja v obchodoch a budapeštianskej olympiády. Je problémom CEU a akadémie vied, že ich osud zaujíma pomerne málo ľudí?

To je sčasti pravda a je to aj prirodzené, akademický výskum asi neosloví široké masy. Najmä nie v Maďarsku, kde medzi voličmi vládne všeobecná apatia a presvedčenie, že sa aj tak nič nezmení. Na začiatku sporu o CEU však bola v Budapešti 80-tisícová demonštrácia na podporu univerzity, čo je s ohľadom na tému veľmi vysoké číslo. Vládu to však od jej zámeru neodradilo. Myslím, že v prípade internetovej dane alebo nedeľného predaja išlo aj o to, že na týchto veciach vláde až tak nezáležalo. Olympiáda pre ňu bola dôležitejšia, v tomto prípade si však nájde iné cesty, ako uskutočniť investície, ktoré sa mali urobiť pod zámienkou olympiády. Otázka CEU však bola srdcovou záležitosťou Viktora Orbána, to bolo poznať.

Prečo?

O tom sa dá veľa špekulovať. Jeden môj priateľ to nazval akýmsi oidipovským komplexom. Orbán svoju politickú dráhu začal ako liberál podporovaný Sorosom a toto sám v sebe nedokáže spracovať inak, než že svojho dobrodinca prenasleduje všade, kde sa len dá. Kauza CEU a akadémie má tiež spoločné to, že vláda v tejto krajine nestrpí žiadnu formu autonómie. CEU bola úplne autonómna inštitúcia, vláda do jej záležitostí nemala ako hovoriť.

Štátne univerzity pritom už drží absolútne pod kontrolou, menovala do ich vedenia kancelárov, ktorých prezývajú komisármi. Aj pri voľbách rektorov sa diali šialené veci, v Debrecíne sa takto podarilo zvoliť rektora, ktorý považoval za správne menovať čestným doktorom Vladimira Putina. CEU si však takto podriadiť nedokázala. Pri akadémii je tiež dôležité, že aj keď ide o inštitúciu financovanú z verejného rozpočtu, je samostatná a autonómna, sama si určuje výskumné ciele, čo sa vláde často nepáči.

Ak to bolo pre vládu také dôležité, bola vôbec nejaká šanca ju zastaviť?

Vláda koniec-koncov pod tlakom zahraničia, čo aj priznala, odložila zavedenie správnych súdov, na ktorých jej pritom skutočne záležalo. Otázkou samozrejme je, aký význam by mala otázka Maďarskej akadémie vied v tom zložitom systéme zákulisných dohôd, ktoré sa napokon v Únii uzatvoria. My už sme však nemali veľa iných možností. Vedenie akadémie napríklad dopredu ohlásilo, že sa po prijatí zákona obráti na ústavný súd, pretože je zákon vo viacerých bodoch v jasnom rozpore s platnou ústavou. Veľa si však od toho tiež nesľubujem, poznáme zloženie ústavného súdu. Nehovoriac o tom, že o kauze môže rozhodovať hoci aj roky a čo medzitým budú robiť všetci tí vedci, ktorých sa to týka?

O správnych súdoch, ktoré by mali rozhodovať politicky citlivé kauzy a vláda by ich mohla obsadiť vlastnými ľuďmi, sa špekuluje, že ide len o dočasný taktický odklad. Chcú sa len vyhnúť nepríjemným otázkam na súčasného Orbánovho ministra spravodlivosti, ktorý sa  uchádza o post eurokomisára.

To je pokojne možné.

V liste ste uvádzali aj ďalší dôvod, prečo si chce Orbánova vláda akadémiu vied podriadiť: že sa takto snaží dostať k európskym dotáciám na vedu a inovácie.

Áno, predpokladám však, že v tomto prípade ide o mylnú kalkuláciu. Vláda chce získať kontrolu nad rastúcim objemom európskych dotácií na podporu vedy a inovácií. Konečný efekt však môže byť presne opačný. Ak budú tieto peniaze prichádzať formou konkurzov, môže ich napokon Maďarsko získať oveľa menej, než by ich dostalo, ak by vláda akadémiu nechala na pokoji.

Jednak preto, lebo tieto zmeny výskum nutne zabrzdia. Výskumu neprospela ani skoro rok trvajúca neistota, ktorá prijatiu zákona predchádzala, a neprospejú mu ani nové podmienky. Sme toho svedkami už teraz, odchádzajú vynikajúci vedci aj so svojimi projektmi, na ktoré už budú žiadať peniaze v iných krajinách.

Ako tretí dôvod ste uvádzali výskumy, ktoré sa vláde nepáčia.

Jedným z motívov je určite snaha umlčať kritické hlasy. Typickým príkladom je historický Ústav 1956. Výsledky tohto veľmi kvalitného výskumného ústavu zaoberajúceho sa revolúciou v roku 1956 nepasovali do vládnej predstavy o tom, čo by malo byť súčasťou maďarskej historickej pamäti. Takže ho podriadili jednému z vládnych v podstate politicko-ideologických ústavov. Podobný osud podľa mňa čaká aj ďalšie spoločenskovedné ústavy akadémie. Vláda zatiaľ veľmi šetrila informáciami o tom, aký osud akademické ústavy čaká. Jedno z mála konkrétnejších vyjadrení odznelo od ministra pre inovácie a technológie, pod ktorého kontrolu tieto ústavy prejdú. Pri jednej príležitosti vyhlásil, že ekonomický ústav treba zatvoriť.

Orbánovská neortodoxná ekonomická politika ekonómov nepotrebuje?

Určite nie takých, čo sa odvážia vládnu ekonomickú politiku otvorene kritizovať.

Je to pokračovanie vládnej snahy zastrašiť, zdiskreditovat vedcov, ktorí sa zaoberajú výskumom migrácie, rasizmu, nacionalizmu, rómskej menšiny?

Absolútne. Vo vláde panuje akýsi všeobecný protiintelektuálsky duch, rada sa vydáva za plebejskú vládu. Tento proces sa začal dávno pred sporom o CEU, keď napríklad pod vymyslenými zámienkami napadli skupinu kritických filozofov. Prebieha tu cielená ofenzíva voči kritickej inteligencii, autonómnym intelektuálom, proti celej kvalitnej nezávislej kultúre, dlhodobo sa likviduje systém jej financovania.

To, čo sa vláda snaží vnútiť spoločnosti, je nejaká konzistentná ideológia, predstava o tom, ako by mala spoločnosť vyzerať, čo si má pamätať z minulosti? Alebo je to všetko iba zámienka na rozkrádanie verejných financií, ako tvrdia iní?

Jej predstava o tom, ako by mala vyzerať maďarská historická pamäť, je celkom presne rozoznateľná. Je to určitá idealizácia a odmietanie zodpovednosti za všetko zlé. Čo je maďarské, je vždy dobré, čo je nemaďarské, je vždy zlé, tak sa to asi dá vyjadriť najjednoduchšie. A to potom často vedie k priamemu falšovaniu dejín. Stačí sa pozrieť na výstavu pred vládnym múzeom Domu teroru. Na ceste vedúcej k revolúcii v roku 1956 a pri zmene režimu zohrali jednoznačne významnú úlohu reformní komunisti, ktorých tam úplne ignorujú. Naopak, snažia sa vzbudiť dojem, že to celé je dielom Viktora Orbána. Znie to ako vtip, oni to však tlačia do hlavy celej krajine cez médiá, cez školy, snažia sa z toho urobiť oficiálny kánon. Veľmi dúfam, že sa im to nepodarí.

Významné tímy mladých vedcov z rôznych odborov vydali spoločné prehlásenie, že môže Maďarsko pre tieto zmeny prísť o celú vedeckú generáciu. Množia sa správy o odchode elitných maďarských vedcov do zahraničia. Je to už naozaj jasný trend?

Treba odlíšiť dve veci. Prvou sú zdravé zahraničné študijné cesty, ktoré sú prínosom pre každého bádateľa, každému prospeje niekoľkoročná skúsenosť zo zahraničia. Krajine však určite neprospeje, ak sa mladí vedci z týchto ciest nevrátia alebo ak starší bádatelia natrvalo odchádzajú pracovať do zahraničia. A to sa teraz deje viac ako v minulosti. Nemám súhrnnú štatistiku, začal som však aj cez známych a kolegov zbierať údaje a mám množstvo príkladov, od matematikov po ľudí zo spoločenských vied. Skutočne odchádzajú celé vedecké tímy. Ak má niekto okolo tridsať a má ambíciu robiť vedeckú kariéru, prečo by sa tu trápil v tomto bahne?

Najmä v prírodných vedách môžete ťažko bádať, ak máte úplne neisté financovanie výskumu.

Bolo veľmi nechutné, ako sa vláda snažila zneužiť peniaze pre vedecké inštitúcie na ich vydieranie. Nejde však len o peniaze a neistotu okolo financovania výskumov. Nemôžete kvalitne bádať uprostred úplnej neistoty, keď neviete, či zajtra ešte bude existovať vedecký ústav, ktorý vás zamestnáva, či ho nerozkúskujú, či vás nepreradia a kam, či vôbec budete mať ešte prácu. Ak za takýchto podmienok dostanete dobrú ponuku zo zahraničia, pochopím, že ju prijmete, aj keď to pre krajinu nebude dobré.

V prípade spoločenských vied je dosť zrejmé, aká bude voči nim politická objednávka, do čoho ich budú tlačiť. Hrozí niečo podobné aj pri prírodných vedách? Minister ľudských zdrojov, pod ktorého spadá aj školstvo, je napríklad známy tým, že odmieta teóriu veľkého tresku a má dosť svojrázne „vedecké“ názory.

Má zaujímavé názory z oblasti spoločenských aj prírodných vied a rád ich spája, keď napríklad hlása, že sa základom zdravotnej starostlivosti musí stať desať prikázaní.

Nezakážu azda v Maďarsku výskum evolúcie?

Veľmi dúfam, že až k tomu nedospejeme. Problém však môže byť aj inde. Pre túto vládu je charakteristický veľmi silný voluntarizmus. Prišli s heslom, že budú podporovať len vedecký výskum, ktorý prináša spoločenský alebo ekonomický osoh. To je absurdné. Je veľmi ťažké určiť, aký ekonomický či spoločenský osoh má výskum gravitácie alebo kódexov z 15. storočia. Každopádne tu máte silný tlak, že musíte skúmať len užitočné veci. Pripomína mi to stranícke heslo z čias komunizmu, že sa veda musí stať výrobnou silou. Lenže takto to nefunguje. Vedec skúma to, čo ho zaujíma a čomu zodpovedajú jeho schopnosti. Nemôžete mu dať príkaz, aby od zajtra začal vyrábať patenty.

Zdá sa, ako keby sa v obrane akadémie oveľa viac angažovali prírodovedci, aj keď hrozba, že im budú predpisovať, o čom smú bádať, je výraznejšia u spoločenských vied.

S tým by som nesúhlasil. Fórum akademických pracovníkov, ktoré organizuje protesty, je, naopak, skôr iniciatívou spoločenských vedcov. Veľmi pozitívnym prínosom posledného roku bolo, že vedci z rôznych odborov dokázali vystupovať spoločne a solidárne. Zažil som to už na CEU, ohrozenie vyvoláva pocit spolupatričnosti. Ten však nevydrží večne, predpokladám aj v prípade akadémie, že až sa vyjasnia nové organizačné štruktúry a podmienky, tá jednota dostane trhliny. Čo treba čiastočne chápať, človek musí z niečoho žiť a aj ľudská povaha už je taká. Vždy sa nájdu ľudia, ktorých bude jednoduchšie presvedčiť.

Vaším užším vedeckým odborom je štatistická fyzika. Pri nej robíte výskum konfliktov alebo napríklad korupcie a vaše výsledky sú zaujímavé aj pre spoločenské vedy.

Štatistická fyzika sa pôvodne zaoberala systémami, v ktorých je veľmi veľa drobných častíc a medzi nimi veľmi veľa zložitých interakcií. A z toho, že ich je veľa a vzájomne na seba vplývajú, vznikajú rôzne zaujímavé javy. To je celkom dobre preštudovaná oblasť, v rámci ktorej už sme všeličo pochopili. Vieme, ako pracovať s veľkým množstvom navzájom sa ovplyvňujúcich jednotiek. Veľa takýchto systémov však existuje aj mimo oblasti fyziky. Takýmto systémom je i spoločnosť, veľa jednotiek a medzi nimi veľa rôznych interakcií. Na rozdiel od fyziky tieto interakcie tak podrobne nepoznáme, nedokážeme ich podobne presne opísať. Napriek tomu je prístup, ktorý poznáme zo štatistickej fyziky, možné uplatniť aj tu.

Interakcie medzi ľuďmi vytvárajú sieť, každý má známych, priateľov, príbuzných a kolegov, s ktorými takú sieť vytvára. Tá sieť je komplexná, veľmi zložitá a jej štúdiom môžeme pochopiť, ako spoločnosť funguje, akú má dynamiku, ako v nej prebieha výmena informácií, čo sú z hľadiska spoločnosti všetko veľmi podstatné poznatky. Uvediem jeden príklad, ktorý sa stal známym. S jedným mojím študentom sme sa zaoberali tým, nakoľko fenomén korupcie súvisí so sociálnymi väzbami. Študovali sme jednak verejné zákazky a tiež iWiW, čo bola taká maďarská sociálna sieť, ktorá poskytovala dobré informácie o sociálnych väzbách napríklad v nejakom meste. A porovnanie týchto informácií ukázalo, že riziko korupcie je vyššie v mestách, v ktorých je spoločenská štruktúra rozdrobenejšia.

Rozdrobenejšia v akom zmysle?

Išlo o uzavretejšiu spoločnosť, ktorá napríklad mala pomerne málo sociálnych väzieb smerujúcich z mesta mimo toto mesto. A zároveň boli zriedkavé aj väzby medzi jednotlivými modulmi, skupinami mestskej spoločnosti, tá spoločnosť bola silne rozdelená.

Ak dané skupiny držia viac pri sebe, je väčšia pravdepodobnosť, že keď sa ich člen dostane k moci, bude preferovať členov svojej komunity pri verejných zákazkách?

Áno, presne tak a nedostatok vonkajších väzieb zároveň znamená nižšiu mieru kontroly a menšie riziko pre toho, kto svoju moc zneužíva. Pri korupcii je vždy ťažké porovnávať, pretože máte nedostatok údajov. Keď sme však skúmali konkrétny prípad, napríklad známu kauzu Elios (korupčný škandál týkajúci sa budovania verejného osvetlenia, spojený so zaťom premiéra Orbána, pozn. red.), tak v mestách, ktorých sa kauza týkala, bola jasná korelácia s našimi výsledkami. Išlo o mestá, v ktorých bolo riziko korupcie vyššie aj podľa našej teórie.

Tejto témy sa týkala prednáška, ktorú ste na jeseň na jednej akcii akadémie vied nemohli predniesť?

Svoju prednášku tam nesmel predniesť kolega, ktorý sa zaoberal genderovým výskumom a na protest proti tejto cenzúre som prednášku odriekol aj ja.

To už prebiehal boj o akadémiu vied a jej vedenie preventívne zakazovalo prednášky, o ktorých predpokladalo, že by sa vláde nemuseli páčiť.

Presne tak, bol to klasický príklad prílišnej dychtivosti vyhovieť nejakým očakávaniam zhora. Boli takí vystrašení, že reagovali prehnane. Bola to obrovská hlúposť, nikoho nezaujímalo, že niekto v nejakom obmedzenom kruhu poslucháčov prednesie niečo na tému genderového výskumu.

Zákon o akadémii bol prijatý, Stredoeurópska univerzita, na ktorej učíte a v budove ktorej teraz sedíme, sa chystá do Viedne. Čo budete robiť vy?

Ja sa pravdepodobne presťahujem do Viedne. Nič iné mi ani nezostane, ak tam budú moji študenti aj moji kolegovia. Nie je to však ľahké, žil som už v zahraničí, raz už som sa rozhodol, že sa vrátim domov, a nie je dobrý pocit, že ma niekto prinúti, aby som opäť odišiel. Nevidím však iné riešenie, denne do Viedne dochádzať nemôžete. Takže sa budem sťahovať a občas dochádzať budem, naopak, do Budapešti. CEU si ponechá budovy, ktoré v Budapešti má, a bude tu pokračovať aj v nejakých aktivitách, ktorých by som sa chcel zúčastniť.