Denník N

Každý chce mať svojho poslanca

Ak meniť volebný systém, tak poriadne.

Autor je podpredseda strany Sieť

V politike vraj treba predstierať neomylnosť. Roky počúvam, že treba zrušiť jeden volebný obvod. A roky som to odmietal. Až kým som nepochopil tú najdôležitejšiu príčinu, prečo na tom mnohým voličom tak záleží. A môj názor sa posunul.

Často spomínaný návrat k štyrom volebným obvodom (alebo dokonca k ôsmim) má viaceré nevýhody a nepriniesie to, čo si mnohí ľudia od toho sľubujú.

Česká republika má 14 volebných obvodov a veľmi podobný volebný systém, takže môžeme naživo sledovať, čo by tento krok priniesol. Na plusovej strane nič podstatné. Občas sa v Čechách do parlamentu prekrúžkuje nejaká regionálna osobnosť zo spodnej časti kandidátky a veľmi zriedkakedy voliči, naopak, pošlú preč z parlamentu obvzlášť nepopulárneho lídra tým, že pred neho predkrúžkujú všetkých ostatných. Nikdy to zatiaľ významnejšie nezmenilo českú politiku.

Na mínusovú stranu môžeme prirátať napríklad voľby 2006. Vtedy KDU ČSL získala 7,22% a 13 mandátov a Strana zelených 6,29% a 6 mandátov. Zdá sa vám to spravodlivé? Mne nie.

Celé to bolo spôsobené tým, že zelení mali oveľa rozptýlenejšiu podporu a vo väčšine krajov im tesne na poslanca „nevyšlo“, zatiaľ čo ľudovci ju mali koncentrovanú a dostali poslancov viac ako dvakrát toľko.

Mám tvrdú hlavu, tak to trochu dlhšie trvalo, ale keď som asi dvadsiatykrát počul od ľudí zo všetkých častí Slovenska, že by chceli „mať svojho poslanca“, začalo mi svitať.

Tu nejde o kozmetické zmeny, akou je vyšší počet volebných obvodov. Tlak na zmenu volebného systému je zúfalé, ale odhodlané volanie občanov, aby v zastupiteľskej demokracii poslanci naozaj zastupovali svojich voličov.

Je to snaha skratkou obnoviť priame spojenie medzi voličom a jeho reprezentantom, ktoré dnes občania napospol necítia. A tu je aj jedno z riešení krízy slovenskej demokracie aj skutočnej pomoci regiónom.

Mnohé okresy dnes majú poslanca, ktorý tam má trvalé bydlisko, ale nie je „ich“. Niekto môže žiť oficiálne vo Svidníku, ale ak trávi polovicu času v Bratislave a žije zo vzťahov v rámci politickej strany a biznisu so štátom, tak nerozumie svojim spoluobčanom, nie je od nich závislý a necíti sa ako ich zástupca.

Veľká časť politickej vrstvy je oddelená od života bežných ľudí, ale nielen v regiónoch. Rovnako ako nerozumejú ľuďom z bystrického sídliska, tak nerozumejú ani tým z petržalského.

Ak berieme vážne volanie po obnovení priameho spojenia medzi občanom a jeho zástupcom, potom nemôžeme diskutovať o 4 či 8 volebných obvodoch. Tie by naň totiž mali minimálny vplyv.

Ak to myslíme vážne, musíme začať hovoriť o nemeckom či maďarskom zmiešanom systéme, kde polovicu parlamentu volia ľudia priamo v jednomandátových obvodoch. To by znamenalo, že svojho poslanca bude mať viac-menej každý okres.

Takáto zmena volebného systému je vážna vec. Môže totiž ľahko vyprodukovať veľmi silné väčšiny, vrátane ústavných. Slovensko je krajina so slabými ústavnými poistkami proti zneužitiu moci.

Naša ústava sa ľahko mení, nemáme druhú snemovňu ani silného prezidenta, ktorý by vyvažoval, a nemáme dokonca ani desaťročiami usadené inštitúcie, ktoré by svojou autoritou vedeli „obstrihať“ slovenského Orbána. Takúto zmenu by sme museli presadiť aj s poistkami.

Musela by tiež ísť ruka v ruke so zásadným posilnením samosprávneho princípu a s presunom právomocí dole – napríklad na spôsob, ako navrhuje trenčiansky primátor Rybníček.

Nestačí mať svojho vyslanca v Bratislave, ale treba mať možnosť zmeniť veci verejné vlastnou aktivitou vo svojom regióne. Je úžasné, že primátormi miest sa dnes môžu stať skutočné osobnosti s ťahom na bránu. Bez väčších právomocí pre samosprávu však majú len obmedzenú možnosť zásadne posunúť vpred svoje mesto či región.

Diskusie o volebnom systéme tak nemôžu byť marketingovým štekom.

Musíme vedieť, prečo to chceme a ako sa vyrovnať aj s nemalými rizikami. Len taká zmena môže priniesť oslabenie tej obrovskej vzdialenosti, ktorá dnes delí občanov od ich volených zástupcov.

Teraz najčítanejšie