Góóóóóóóóóóóóóól Coca-Cola. Ako Peru opäť zasiahla futbalová horúčka
Redaktor českého Deníka N žijúci v Lime opisuje, ako Peru zachvátila futbalová eufória. Národný tím na majstrovstvách Južnej Ameriky získal strieborné medaily, nad jeho sily bola len domáca Brazília.
„Sí, se puede! Sí, se puede!“ skanduje plné námestie Peruáncov pred prezidentským palácom v Lime. Omieľané heslo z politických kampaní „Áno, ide to!“ tentoraz nepatrí hlave štátu, ale futbalovému národnému tímu. Je tu predsa šanca poraziť Brazíliu vo finále majstrovstiev Južnej Ameriky na jej domácom ihrisku.
Najlepší kanonier peruánskej histórie Paolo Guerrero si stavia loptu na penaltový bod a hravo pošle brankára Allisona na druhú stranu. Vyrovnáva na 1:1 a komentátor môže kričať svoje nekonečné Góóóóóóóóóóóóóól. Áno, ide to. Je možné zopakovať „maracanazo“, ktoré sa pri čakaní na zápas stalo slovom víkendu.
Tento zvukomalebný termín pripomína porážku Brazílie v rozhodujúcom zápase majstrovstiev sveta v roku 1950 na štadióne Maracana v Riu de Janeiro, keď sebaistých domácich prekvapil Uruguaj. Teraz tu na rovnakom legendárnom ihrisku stoja Kanárikovia proti peruánskym outsiderom znovu ako jednoznační favoriti v dueli o zlato.
Neznámi, ale veľmi dobrí
Na prvý pohľad to bolo stretnutie Goliáša s Dávidom. Nepopierateľná futbalová superveľmoc Brazília proti Peru, ktoré si našinec spojí skôr s Machu Picchu, Inkmi, lamami a pončami než s loptou.
Domáci tím skôr posilnila, než oslabila absencia ich najväčšej hviezdy Neymara pre zranenie. Ale aj ostatní chlapíci v žltých dresoch sú skvele platenými hviezdami špičkových klubov – čo meno, to pojem: Firmino, Coutinho, Gabriel Jesus, Thiago Silva, Dani Alves, Allison.
Kto si však vybaví nejakého peruánskeho futbalistu?
Znalci spomenú práve Guerrera, ktorý sa osem rokov bez veľkej slávy snažil preraziť v bundeslige a dnes hrá v brazílskom Porto Alegre, alebo útočníka Jeffersona Farfán z Lokomotivu Moskva.
A, samozrejme, je tu ešte štyridsaťročný Claudio Pizarro, druhý najlepší zahraničný strelec v dejinách nemeckej ligy, ktorý však už za reprezentáciu nenastupuje. Inak sú to pre Európana bezmenní kopáči, ktorí si zarábajú v latinskoamerických ligách.
Lenže zdanie klame. Práve oni predstavujú najlepšiu futbalovú generáciu v novodobej histórii Peru. Na posledných štyroch kontinentálnych šampionátoch sa trikrát dostali medzi záverečnú štvoricu a v roku 2017 sa po dlhých 36 rokoch kvalifikovali na majstrovstvá sveta do Ruska. Práve minuloročný „mundial“ bol vrcholom peruánskej futbalovej horúčky.
Krajina odetá do červeno-bielej
Keď v novembri 2017 v baráži o posledné voľné miesto zástupcovia andskej republiky zdolali Nový Zéland, prezident deň po rozhodujúcom zápase vyhlásil za mimoriadny štátny sviatok. Odvtedy sa skoro pol roka nehovorilo o ničom inom. Futbalisti boli na každom rohu v reklamách, ale nielen oni.
Supermarket Tottus stavil pod heslom „Mamičky vedia“ na
