Britský biológ: Devastujeme planétu, o 50 rokov bude oveľa nižšia životná úroveň
„Máme ekonomický model zameraný na nekonečný ekonomický rast. Ak si zničíme životné prostredie, znečistíme pôdu, rieky a vzduch a vyhubíme opeľovače, potom nebude záležať na tom, ako sa darí ekonomike, lebo všetko skolabuje a nebude čo jesť,“ vraví biológ Dave Goulson.
V rozhovore sa dočítate aj:
- čo robiť, aby sa do vašej záhrady vrátil hmyz a iné živočíchy;
- prečo vymiera hmyz a čo by sa stalo, ak by úplne zmizli opeľovače;
- či sa dá intenzívne hospodárstvo vymeniť za iný model šetrnejší k životnému prostrediu.
Svoju prednášku na TEDx v Bratislave ste začali slovami „milujem hmyz“. Čo sa vám na ňom tak páči?
Niektorí ľudia sa narodia s tým, že budú kňazmi alebo farmármi, ja som bol blázon do hmyzu. Neviem, prečo ma v piatich rokoch tak očaril; podľa mňa je jednoducho úžasný. Je ho tak veľa druhov a je toľko vecí, čo o ňom nevieme. Pomenovali sme asi milión druhov hmyzu, no odhaduje sa, že sú ďalšie štyri milióny. Z toho milióna je mnoho takých, že sme im len dali meno a ako vzorka sú prepichnuté niekde v múzeu. Hmyz má zvláštny život a niektoré druhy sú vskutku bizarné.
Ktorý hmyz je bizarný?
Kde začať? (smiech) Samica jedného parazita nemá krídla ani končatiny a jej genitálie vyčnievajú zo zadku včely. Samec parazita dokáže lietať a jeho cieľom je nájsť samicu. Keď sa rozmnožujú, samica je v tele včely. O podobných prípadoch by som mohol hovoriť hodiny. Mnohé druhy pripomínajú mimozemšťanov – žijú aj vyzerajú celkom inak. Včely, mravce či osy patria k najpočetnejším organizmom na svete. V mravenisku sú aj štyri milióny mravcov a fungujú ako jeden organizmus, superorganizmus.
Skúmate včely a čmeliaky. Čím vás zaujali?
Sú veľmi múdre. Kolega Lars Chittka naučil včely „hrať futbal“ – v podstate váľali guličku do diery, aby dostali odmenu. Dobre sa pohybujú prostredím, pamätajú si polohu stromov a vysokých objektov a vedia, ktoré kvety sa oplatí opeliť. Včely sa rýchlo naučia, ktoré druhy kvetov poskytujú najväčšiu odmenu. Tie, ktoré nemajú peľ alebo nektár, ignorujú.
Také kvety rozlišujú podľa farby?
Včely majú vrodenú schopnosť uprednostniť fialovú, žltú a aj ultrafialovú. Ak včela priletí k takému kvetu a zistí, že v ňom nie je odmena – peľ, nektár alebo oboje –, nabudúce k nemu už nepoletí a vyberie si iný, hoci s inou farbou. Keď včela priletí ku kvetu, zmyslovým orgánom na tykadlách ho očuchá. Ak zistí, že na kvete bola iná včela, odletí preč, lebo vie, že ho vyjedla.
Je pravdou, že včely dokážu detegovať elektrický náboj kvetov?
Áno. Kvety majú negatívny náboj a včely získavajú pri lete kladný. Ak rastlina nemá negatívny elektrický náboj, pre včelu ide o signál, že na ňom už bola iná včela, ktorá ho „vybila“.
Ak by mimozemšťania pristáli na Zemi, nazvali by Zem „planétou hmyzu“?
Hmyzu je oveľa viac druhov aj jedincov ako
