Denník N

Martin Velits, domestik Cavendisha: Najviac nás je vidno, keď ešte nie sú zapnuté kamery

Bratia Peter (vľavo) a Martin Velitsovci. Foto N - Peter Kováč
Bratia Peter (vľavo) a Martin Velitsovci. Foto N – Peter Kováč

MARTIN VELITS (34) plnil v profesionálnej cyklistike úlohu pomocníka hviezd – domestika. Vo World Tour jazdil za Milram, HTC a Quick-Step. Štartoval na všetkých troch Grand Tour. Profesionálnym cyklistom bol aj jeho brat Peter, v súčasnosti spolu podnikajú so značkou cyklistického oblečenia.

V rozhovore sa dočítate, že:

  • v cyklistike nikdy nemal ambíciu vyhrávať;
  • v intuícii a premýšľaní sa lídri spoliehajú na domestikov;
  • keď treba, cyklista sa rýchlo prepne do takzvaného módu prežitia;
  • v skupinkách za pelotónom si kolegiálne pomôžu aj súperi;
  • v podnikaní hľadal s bratom novú formu sebarealizácie.

Do veľkej cyklistiky ste sa dostali niekedy v období, keď zažívala veľké dopingové škandály. Ako sa to odzrkadľovalo na atmosfére vo vnútri športu?

Začnem trochu z opačnej strany. Súčasný rakúsko-nemecký škandál ukázal, že cyklistika stále nie je a zrejme ani nebude úplne očistená. S turbulentným obdobím, keď sme s Petrom vstupovali do cyklistiky (okolo roku 2008, pozn. redakcie), sa to však nedá porovnávať. Niekoľko tímov vtedy skončilo, situácia na trhu bola veľmi zlá.

Za mňa a za Petra však môžem povedať, že sme nikdy nemali takú skúsenosť, že by sme cítili nejaký tlak, aby sme dopovali. Skôr naopak, všetci si dávali pozor, cyklistika sa začala postupne ozdravovať. Nejazdili sme v období Lanca Armstronga, keď dopovali celé tímy, ale potom, keď už šlo väčšinou o iniciatívu jednotlivcov. Tímy však kládli veľký dôraz, aby od toho cyklistov odrádzali. Stačil jeden škandál a 60 ľudí mohlo skončiť bez práce.

Takže áno, bolo to turbulentné obdobie, ale v tom momente sa cyklistika naozaj začala čistiť. V momente, keď sme do cyklistiky prišli, to už bolo iné než dva-tri roky predtým.

Spomenuli ste nedávny prípad nemeckého lekára, ktorý s dopingom pomáhal cyklistom z rôznych krajín. Je to teda v súčasnosti tak, že dopujú jednotlivci, ktorí sami chcú?

Presne tak. Je rozdiel medzi súčasnosťou a érou Marca Pantaniho či Armstronga, kedy to bolo organizované na úrovni tímov. Po tomto období s tým tímy prestali a bolo to už o tom, že nejaký doktor mal 30 individuálnych klientov, v Španielsku podobnú sieť odhalila známa Operácia Puerto. Aj sieť nemeckého doktora fungovala podobne.

Ako vás s bratom zo začiatku vo veľkej cyklistike vnímali spolujazdci a športoví riaditelia? Cítili ste, že ako začínajúci Slováci nemáte také renomé ako napríklad začínajúci Belgičania?

Určite áno, boli sme v nemeckom tíme Milram, tím HTC bol veľmi medzinárodný a ja som potom jazdil za belgický Quick-Step. V každom tíme a najmä na začiatku kariéry sa človek spočiatku cíti ako outsider.

Zloženie tímov sa väčšinovo rovná majiteľom a vedeniu – taliansky tím zamestná najviac Talianov. Okrem nich je tam nejaký Slovák, Ukrajinec, Nemec. Nikdy sme však nemali pocit, že by sme boli nejako vyčlenení. S Petrom sme to navyše mali jednoduchšie, že sme si vystačili aj sami.

Samozrejme, boli sme outsideri, mladé uchá, ale v žiadnom tíme sme nemali zlú skúsenosť. Vždy napokon rozhodne charakter. Pokiaľ starší jazdci videli, že sme k nim mali rešpekt, ani my sme nemali žiaden problém.

Keď cyklista príde medzi profesionálov, je prirodzené, že musí najmä pomáhať. Čo rozhodlo, že ste boli pomocníkom počas celej profesionálnej kariéry?

Výkonnosť, cyklistika je výkonnostný šport. Ak je cyklista dosť dobrý, aby vyhrával preteky, dostane

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Peter Sagan

Rozhovory

Tour de France

Teraz najčítanejšie