Čo oslobodenie Mizíka znamená a čo určite nie

Kotlebovský poslanec nebude potrestaný za zjavne antisemitský status na Facebooku, ktorý kritizoval, že štátne vyznamenania od prezidenta dostali aj osobnosti so židovským pôvodom.

Prokuratúra bola presvedčená, že autorom je povolaním učiteľ, cítením extrémista Mizík, na ktorého profile sa text objavil. Podľa súdov na to však neexistuje dôkaz aj napriek tomu, že uňho našli rukou písaný zoznam, ktorý sa zhodoval s tým z internetu.

Súdu ťažko niečo vyčítať. Preskúmal dodané dôkazy, ktoré boli opakovane zjavne nedostatočné. V takýchto prípadoch totiž platí stará dobrá zásada – v pochybnostiach v prospech obžalovaného.

Jej princípom je ochrana ľudí pred nespravodlivým odsúdením aj za cenu, že niekedy pomôže skutočnému páchateľovi. V očiach právneho štátu je totiž horšie potrestať nevinného ako nepotrestať vinného.

Hlavný záver kauzy preto znie: súd nepovedal, že nechutný status nie je extrémistický. Povedal len toľko, že s určitosťou nepoznáme autora, presnejšie páchateľa. To je veľmi podstatný rozdiel, pretože oslobodzujúci rozsudok nie je zelenou pre nenávisť na internete, ale iba dôkazom, aké ťažké je ju potierať.

Ak na strane spravodlivosti treba hľadať zodpovedného, tak sú ním polícia a prokuratúra. Tie buď svoju prácu zbabrali, alebo bola ich úloha taká ťažká, že v tomto prípade predstavovala neriešiteľnú výzvu.

Čokoľvek z tohto platí, pre Jaromíra Čižnára je to po nezakázaní ĽSNS druhá ťažká porážka v boji proti extrémizmu a on i všetci jeho podriadení sa to musia naučiť robiť omnoho lepšie.

K poslancovi Mizíkovi a jeho strane aj za cenu opakovania len toľkoto:

Ak aj antisemitský status nenapísal Mizík, čo je mizivá pravdepodobnosť, urobil to niekto z jeho partie. Strana sa od obsahu nedištancovala a svojho člena obhajovala hlavne jeho intelektuálnou nezručnosťou, keď tvrdila, že niečo také napísať nemohol, keďže nevie pracovať na počítači.

Zo všetkého najviac je to zbabelé. A pekne to ukazuje, že keby štát proti podobným svinstvám zasiahol omnoho skôr, ich autori by neboli takí uvoľnení ako dnes.