Denník N

Karol Baron obišiel celý svet a vo svojej Kabale zavŕšil Veľké dielo

Diela Karola Barona môžete vidieť v bratislavskej Galérii 19. Foto - Oravská galéria
Diela Karola Barona môžete vidieť v bratislavskej Galérii 19. Foto – Oravská galéria

V bratislavskej Galérii 19 je výstava pozoruhodných obrazov Karola Barona Správa o kabale. O Baronových obrazoch píše maliar Laco Teren.

Prvá kapitola

Je pravdivé, je isté, je skutočné, že to, čo je dole, je ako to, čo je hore, a to, čo je hore, je ako to, čo je dole, aby dokonané boli divy jednej veci.
Z obrazmi Karola Barona som sa stretol v sestrinej knižnici, snáď v niektorom čísle časopisu Mladá tvorba, niekedy začiatkom sedemdesiatych rokov, teda ako malý chlapec. Učarovala mi hustá čierna linka a oči všade jeho fantastických figúr. Tá čierna linka, uzurpujúca si pozornosť ako písmo, ako prvé napísané slovo. To učarovanie trvá. Každý ďalší obraz od Barona ma znovu očarí tak ako tie prvé.

Je to, ako keby sme sa dívali na niečo, čo tu vždy bolo a bude. Obrazy majúce až geologický čas. Pre nás minimálne čas najstarších žijúcich stromov na zemi. Korene a koruna sa stávajú jedným.

Svet je zaplnený postavami z našich najhlbších snov. Jaskynné hlbiny podvedomia sa prezentujú na jasných nekonečných rovinách prechádzajúcich v čistý vzduch. Ako keď dieťa urobí fúúúú a púpavový poslovia sa rozletia do sveta, aby ho osídlil. Cez deň. V noci. Za každého počasia. Baronove postavy nepoznajú oddych. Stoja medzi priestorom a časom. Tam sú prítomné.

Výstavu Správa o kabale môžete vidieť do 14. júla. Foto – Peter Piovarcsy

Výstavu otvárali Juraj Mojžiš a Egon Gál, ich príhovory nájdete na stránke Galérie 19. Foto – Peter Piovarcsy

Detail na jedno z diel Karola Barona. Foto – Peter Piovarcsy

Druhá kapitola

A ako všetky veci boli učinené z jediného, za sprostredkovania jediného, tak všetky veci zrodili sa z tejto jedinej veci prispôsobením.

Maľba je to, čo farba robí. A farba ešte robí svetlo. A samozrejme ešte robí tieň. Aké jednoduché a jasné. Alebo aspoň polojasné. Ciaroscuro. Hra svetla a tieňa a s ňou sa hrajúca línia. Maliar sa díva veľkými očami, zje celý svet a ako Baronova figura ho potom vymaľuje naspäť na plátno, na drevo, na papier, na celý svet. Znova a znova. S tou istou radosťou ako prvýkrát a akoby poslednýkrát nebol. Lebo v skutočnosti nie je. Je len nikdy nekončiace teraz. Svetlo. Svetlo

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Kultúra

Teraz najčítanejšie