Ľuďom s vysokým sebavedomím sa nežije ľahšie. Je dobré o sebe pochybovať, hovorí psychologička

Všetko závisí od miery – vo výchove detí, vo vzťahoch aj v práci. Najhoršie je, keď svoju identitu postavíme len na jednom pilieri – peniazoch, výkone alebo kráse, hovorí Lenka Rušarová.
V rozhovore hovorí psychologička Lenka Rušarová aj o tom,
- čo by rodičia nemali robiť, ak je ich dieťa viac úzkostlivé alebo bojazlivé;
- prečo majú slovenské dievčatá veľmi nízku sebadôveru;
- že ľudia, čo na prvý pohľad pôsobia sebavedomo, sú neraz veľmi neistí;
- ako sa sebavedomie prejavuje vo vzťahu a vzťah na sebavedomí.
Rodíme sa so sebavedomím?
So sebavedomím sa v zásade nerodíme. Je to podobné ako charakter, ktorý sa buduje počas celého života – aj sebavedomie sa vyvíja, nezačína a nekončí sa v nejakom konkrétnom období, skôr prechádza rôznymi fázami vrátane kritických období. Vo výbave ho teda nemáme. Napríklad u malého bábätka sa o sebavedomí nedá hovoriť, lebo do istého veku si samo seba ani neuvedomuje. Základný pocit istoty a sebaistoty mu dáva mama alebo niekto iný blízky, ktorý ho utíši, nakŕmi a je pri ňom.
V akom veku teda už môžeme hovoriť o sebavedomí?
Ide to postupne, malými krokmi, nedá sa to definovať presne vekom, lebo každé dieťa sa vyvíja inak a sebavedomie vzniká ako snehová guľa, ktorá sa postupne nabaľuje. O sebavedomí však ešte treba povedať, že je to vlastne len akýsi konštrukt, pojem, ktorý používame, aby sme opísali veľmi komplexný psychologický jav. Súvisí s odvahou, identitou, sebaobrazom a napríklad aj s náladou.
Čo má v detstve najväčší vplyv na to, či bude dieťa dostatočne sebavedomé alebo, naopak, neisté?
Prirodzene asi každému ako prvé napadne, že sú to rodičia a ich výchovný štýl, a to je pravda, ale nie je to to jediné, týchto vplyvov je viac. Rodičia sú