Denník N

O veľkorysosti opusteného mesta

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Je to zvláštny pocit – v meste, ktoré mi bolo desať rokov domovom, zaspávať v hotelovej posteli.

Autor je spisovateľ

Z balkóna na piatom poschodí sledujem vlnité strechy trhoviska na Miletičke a načúvam ich spevu vo vetre. Už viac ako rok tu nebývam, už viac ako rok tu nie som doma. Možno preto mi ten rachot znie ako hudba.

Vraciam sa len zriedka. Na dva, na tri dni. Rovno zo stanice zahnem hore na Hlbokú privítať sa so starými miestami, privinúť si ich, a je to hneď aj rozlúčka, pretože na návrat už nezostane čas.

Po odchode mi mesto ukazuje celkom inú tvár, ako som poznal doteraz. Akúsi milšiu. Prívetivejšiu. Azda preto, že som len hosť. Alebo skrátka pri zbežnom pohľade celkom prirodzene vnímam len to pekné a hriechy odpúšťam.

Je to zvláštny pocit – v meste, ktoré mi bolo desať rokov domovom, zaspávať v hotelovej posteli. Alebo zakaždým niekde inde, u niekoho iného z najmilších priateľov, ktorých sme tu vytratili z vrecka.

Nič mi tu už nepatrí – možno preto je mesto veľkorysejšie. A ja mu za to zakaždým venujem jednu dlhú prechádzku; kroky, dotyky nôh o asfalt, tie najintímnejšie chvíle, ktoré môže človek s mestom prežiť. Chodím dve, tri, štyri hodiny, chodím a nedokážem sa nasýtiť. Horský park. Kostol s ukradnutou vežou. Uličky

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Teraz najčítanejšie