Denník N

Dobré a zlé správy z Grécka

Kyriakos Mitsotakis. Foto – TASR/AP
Kyriakos Mitsotakis. Foto – TASR/AP

Grécko sa spamätáva a odmieta populizmus, ale stratené roky a ľudia, čo museli odísť do zahraničia, budú traumou pre celú generáciu.

Autorka je americká historička a novinárka

Bola to zrejme najhoršia recesia, ktorá v v moderných časoch zasiahla nejakú ekonomiku. V rokoch 2007 až 2014 sa grécke hospodárstvo scvrklo o štvrtinu; do zahraničia sa vysťahovali státisíce ľudí; nezamestnanosť vyskočila na 28 percent, a tak zasiahla takmer každého tretieho Gréka v produktívnom veku. K moci či do parlamentu sa dostali extrémistické strany z krajnej ľavice a krajnej pravice, a to aj na základe boja proti fiktívnym temným zahraničným nepriateľom, šírenia konšpiračných teórií či nesplniteľných sľubov.

Keď to konečne začalo fungovať

S takýmto vedením sa kríza len prehĺbila. V lete 2015 grécka vláda vedená bývalým mladým komunistom Alexisom Tsiprasom takmer narazila a Grécku hrozilo, že vypadne z eurozóny. Premiér vyhlásil vyzývavé referendum, v ktorom voliči odmietli podmienky bailoutu navrhnuté trojkou (Európskou komisiou, Európskou centrálnou bankou a Medzinárodným menovým fondom), ako aj rozpočtové škrty, ktoré sa s tým spájali. Potom prišli šumy o vojenskom prevrate a začiatku finančnej paniky. O týždeň neskôr v rámci ohromujúceho obratu Tsipras hodil uterák do ringu a podmienky trojky akceptoval.

A potom to akosi… fungovalo. Grécka ekonomika sa pomaly začala zdvíhať z kolien. Minulé leto po ôsmich rokoch krajina konečne ukončila záchranný program. Ekonomika začala pomaly rásť a nezamestnanosť (tiež pomaly) klesá. Čo je však najdôležitejšie, demokracia aj napriek tvrdým útokom neskolabovala, čo znamenalo, že posilniť mohli aj alternatívne vízie budúcnosti krajiny. Gréci sa začali pýtať, či nie sú aj lepšie spôsoby, ako riadiť krajinu, a začali okolo seba trúsiť slová ako liberalizmus či dokonca neoliberalizmus. Teraz si niečo z toho môžu vyskúšať.

Aspoň nesľubuje nesplniteľné

V nedeľu si Gréci zvolili nového premiéra Kyriakosa Mitsotakisa. Ten pekne zapadá do predstavy človeka, ktorý by bol ešte pred pár rokmi považovaný za nezvoliteľného kandidáta. Vyštudoval Harvard, nosí oblek a k nemu kravatu, je to bývalý bankár a stredopravicový ekonomický liberál. Ba čo viac, ide tiež o potomka bývalého politika. Mitsotakis sľúbil centrizmus a okrem členov jeho strany sú v jeho novej vláde zastúpení aj ľudia zo stredu či zo stredoľavice, podobne ako paleta ľudí, ktorí boli doteraz mimo politiky. V krajine, kde v intelektuálnej oblasti veľa rokov dominoval marxizmus, sa slová, ktoré používa, dlho objavovali len v subverzívnych rozhovoroch. Transparentnosť, podnikavosť a meritokracia striedajú klientelizmus a „miesta pre našich kamarátov“, ktoré boli celé desaťročia poznávacím znakom gréckej politiky.

Zdá sa, že tento typ rétoriky je aspoň zatiaľ populárny a nespája sa s divokými tvrdeniami a nesplniteľnými sľubmi. Samozrejme, nový premiér nemusí uspieť, ale nebude to preto, že sľúbil garantovať veci, o ktorých vedel, že ich garantovať nedokáže.

Dobré a zlé správy

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie