Denník N

Prečo mala Čaputová Dankovu volebnú novelu vetovať

Zuzana Čaputová dnes podpísala Dankovu novelu volebných pravidiel. Je to chyba.

Autor je predsedom Občianskej konzervatívnej strany a poslancom NR SR (klub SaS)

Dankova novela zákona o volebnej kampani bola najvážnejším adeptom na historicky prvé veto prezidentky Zuzany Čaputovej. Pani prezidentka však tento zákon nakoniec podpísala. Pri zverejnení informácie o svojom podpise dala najavo vážnu výhradu k spôsobu, akým parlament tento zákon schválil, pretože podľa jej názoru neboli naplnené dôvody na to, aby bol zákon prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní. Nepochybne neboli. Keby to bol jediný problém Dankovej novely, dalo by sa hádam podpisu s výhradami rozumieť.

Dôvodov, prečo mala prezidentka Čaputová Dankovu novelu vetovať, je však podstatne viac a sú oveľa vážnejšie.

1. Mečiarovský spôsob schválenia

Nejde len o klasické obchádzanie štandardného legislatívneho postupu a bežné zneužívanie skráteného legislatívneho konania, ku ktorému dochádza nielen výnimočne. Tu išlo o volebné pravidlá a to je väčší problém.

Zmeny volebnej legislatívy by sa nemali schvaľovať krátko pred voľbami, narýchlo a bez konsenzu na politickej scéne. Dankova novela nespĺňa ani jednu z týchto troch podmienok. Je priam ukážkovým príkladom, ako sa to nemá robiť.

Do parlamentných volieb ostáva už len necelých osem mesiacov. Teda za predpokladu, že sa voľby nebudú konať predčasne.

Dankova novela bola schválená v takom expresnom tempe, že rýchlejšie to azda ani nebolo možné. V sobotu 22. júna 2019 po sneme SNS sa verejnosť dozvedela, že Dankovi sa v hlave roja myšlienky o zmene volebných pravidiel. V stredu 26. júna 2019 bol v parlamente poslanecký návrh novely aj návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o ňom. Väčšina poslancov aj verejnosť sa o tom dozvedeli až z návrhu na zaradenie skráteného konania do programu schôdze, ktoré parlament odsúhlasil o 12:06 hod. Neubehlo ani 24 hodín, návrh doslova preletel všetkými legislatívnymi štádiami a vo štvrtok 27. júna 2019 o 11:17 hod. bola Dankova novela definitívne schválená.

Novela bola schválená napriek odporu demokratickej opozície. Návrh vládnych poslancov (Danko medzi predkladateľmi nebol, ale jeho rukopis je zjavný) síce podporili fašisti aj kollárovci, ale takto konsenzus demokratických politických síl rozhodne nevyzerá.

Aj keby bol zákon z obsahového hľadiska úplne v poriadku, tak takýto spôsob schvaľovania by mal vyvolávať podozrenie a stať sa terčom ostrej kritiky. Dankova novela však, samozrejme, nie je v poriadku ani z hľadiska svojho obsahu, ako by sa mohlo zdať z toho, že ho pani prezidentka nevetovala, ale (hoci s výhradou) podpísala.

2. Diskriminácia nových a neparlamentných strán

Koaliční poslanci navrhli, aby politická strana mohla mať počas volebného obdobia príjmy z darov, pôžičiek a úverov vo výške najviac 3,5 milióna eur. Na návrh kollárovcov k tomu parlamentná väčšina prihodila ešte aj príjmy z členského.

Obmedzenie sa týka všetkých strán a na prvý pohľad pôsobí nediskriminačne. Veď všetky strany obmedzuje rovnako. Problém je, že politické strany poberajúce príspevky zo štátneho rozpočtu majú väčšinu svojich príjmov práve z tohto zdroja. Nové politické strany a politické strany, ktoré nepoberajú štátne príspevky, sú voči nim znevýhodnené už tým, že štátne príspevky nepoberajú. Lenže tento rozdiel vyplýva z výsledkov volieb. Teraz však parlamentné strany k nemu pridali ďalšie, čisto umelé obmedzenie – nové strany sa na porovnateľnú úroveň finančných zdrojov nemôžu dopracovať vlastnými silami (cez dary, členské, pôžičky či úvery), ani keby chceli a dokázali to.

Smer-SD získal v priebehu tohto volebného obdobia od štátu 16,5 milióna eur, SNS 5,5 milióna, fašisti vyše päť miliónov eur a Most- Híd a Sme rodina viac ako štyri milióny eur, ale nové politické strany nemôžu v dôsledku Dankovej novely získať viac ako 3,5 milióna eur (nie od štátu, ale od svojich členov a podporovateľov). A strany poberajúce príspevky od štátu môžu 3,5 milióna z darov, členského, pôžičiek a darov získať tiež.

Protiargumentom, ktorý sa objavil v parlamentnej rozprave, bolo poukázanie na skutočnosť, že zákonným limitom výdavkov na volebnú kampaň pred voľbami do Národnej rady sú pre politickú stranu tri milióny eur, takže príjem 3,5 milióna eur musí stačiť a ešte ostane aj čosi na prevádzku. Lenže obmedzenie príjmov na 3,5 milióna eur sa týka celého štvorročného volebného obdobia (medzi voľbami do NR SR), v priebehu ktorého sa uskutočňuje viacero volieb a volebných kampaní.

Na voľby do Národnej rady môže politická strana vynaložiť najviac tri milióny eur, rovnako na voľby do Európskeho parlamentu. Na voľby prezidenta môže použiť 500-tisíc eur, rovnako na komunálne voľby a na voľby do samosprávnych krajov.

V priebehu volebného obdobia tak politická strana môže na volebné kampane použiť 7,5 milióna eur. Smer-SD má k dispozícii viac ako dvojnásobok tejto sumy len zo štátnych príspevkov. Ostatné parlamentné strany sa dokážu k tej sume bez problémov dopracovať, ak k zdrojom zo štátneho rozpočtu doplnia iné zdroje. Strany bez štátneho príspevku síce môžu mať v priebehu volebného obdobia výdavky 7,5 milióna eur, ale príjmy môžu mať len vo výške 3,5 milióna eur. Diskriminácia nových strán a účelové znevýhodnenie politickej konkurencie zákonom ako vyšité.

3. Lex Kiska

Dankova novela obmedzila výšku členského príspevku na najviac 10-tisíc eur ročne. Už dnes existuje limit na ročnú výšku daru od jedného darcu na úrovni 300-tisíc eur. Doplnením limitu na maximálnu výšku členského príspevku sa stanovuje, že akákoľvek osoba môže finančne podporiť politickú stranu, ktorej je členom, sumou maximálne 310-tisíc eur ročne (300-tisíc ako dar + 10-tisíc ako členský príspevok).

Toto ustanovenie je priam ušité na mieru jedného konkrétneho človeka. Otázka s pomerne jednoduchou odpoveďou: U ktorého z dnešných politikov by sme mohli predpokladať, že by bol schopný a ochotný podporiť svoju stranu sumou vyššou ako 310-tisíc eur ročne? Áno, správne, nech hľadáme akokoľvek, nikoho iného ako Andreja Kisku asi nenájdeme.

Tu zasa ako protiargument v rozprave zaznelo, že veď môže stranu podporiť aj prostredníctvom pôžičky, pri ktorej takýto ročný limit neexistuje. Ale prečo potom zavádzať limit na členské? Ak je za limitovaním výšky daru a členského príspevku úvaha, že politická strana by nemala byť závislá od podpory jedného alebo len niekoľkých jednotlivcov, o čo menej bude závislá, ak takýto jednotlivec nepodporí svoju stranu darom či členským príspevkom, ale prostredníctvom pôžičky, ktorú mu tá strana bude musieť splatiť?

4. Likvidácia tretích strán – obmedzenie slobody prejavu

Dankova novela úplne ruší takzvané tretie strany. Ako tretia strana sa mohli zaregistrovať fyzické osoby, ktoré nie sú kandidátmi, a právnické osoby, ktoré nie sú kandidujúcimi politickými stranami. A ako tretie strany sa za zákonom stanovených podmienok mohli zapojiť do volebnej kampane.

Dankova novela túto možnosť ruší. V čase stanovenom na volebnú kampaň sa do volebnej kampane budú môcť zapájať iba kandidujúce politické strany a samotní kandidáti. Všetkým ostatným bude uprená možnosť, aby v tomto čase prezentovali svoje názory spôsobom, za ktorý sa platí úhrada. Čiže článok do novín napísať budete môcť, ale zaplatiť si v nich inzerát nie. Status na Facebooku napísať áno, ale sponzorovať ho nie. Ak budete chcieť podporiť nejakú stranu alebo kandidáta vytlačením a roznesením letákov alebo vylepením plagátov, nebudete môcť.

Občanom a ich združeniam sa v čase pred voľbami výrazne zúži možnosť prezentovať svoje politické názory. Ide o vážny zásah do slobody prejavu a slobody šírenia informácií. A určite nie o zásah, ktorý je v demokratickej spoločnosti nevyhnutný na ochranu nejakého verejného záujmu, ako to predpokladá ústava.

5. Kandidáti úplne v rukách vedení strán

Bočným efektom zrušenia tretích strán bude vytvorenie situácie, keď kandidáti v parlamentných a európskych voľbách nebudú môcť viesť žiadnu vlastnú kampaň mimo tej, čo im umožní politická strana, na ktorej kandidátnej listine kandidujú.

Dodnes boli parlamentné voľby súťažou nielen politických strán, ale aj jednotlivých kandidátov. Ak im strana nevytvorila podmienky na to, aby viedli kampaň v rámci jej kampane zo straníckych prostriedkov, mali možnosť viesť kampaň cez tretie strany za svoje. Sami sa síce ako tretie strany zaregistrovať nemohli, ale mohli tak urobiť prostredníctvom svojich príbuzných alebo známych. A teda viesť vlastnú kampaň, ktorá bola prostredníctvom tretích strán aj transparentne vykazovaná a kontrolovaná.

Dankovou novelou kandidáti o túto možnosť prichádzajú. Ak strana kandidátovi umožní viesť kampaň v rámci svojej kampane, bude ju môcť viesť. Napríklad tak, že strana kandidátovi vyčlení nejaký balík prostriedkov na vedenie jeho vlastnej kampane. Alebo ak strana umožní kandidátovi, aby jej dal dar a z toho daru si prostredníctvom strany uskutočňoval svoju kampaň. No ak mu to neumožní, žiadnu inú kampaň takýto kandidát nebude môcť viesť.

Ak sa na kandidátku dostane kandidát, ktorého predseda strany nemá v obľube, Dankova novela vytvára priestor na elimináciu alebo aspoň zníženie šancí takéhoto kandidáta na zvolenie. Nebude si môcť dať ani sponzorovaný status na Facebooku. Na jednej strane sa volá po tom, aby poslanci neboli len hlasovacie stroje poslušne stláčajúce hlasovacie tlačidlá podľa pokynov vedení strán, na druhej strane sa Dankovou novelou obmedzujú šance na politickú súťaž medzi jednotlivými kandidátmi.

6. Drakonické sankcie

No a nakoniec sankcie za porušenie zákona. Je logické, že ak zákon stanovuje nejaké povinnosti, tak zároveň vytvára nástroje na to, ako trestať ich porušovanie. A ak sankcie nie sú dostatočné na vynútenie dodržiavania zákona, je legitímne uvažovať o ich sprísnení. Sankcie by však mali byť primerané vážnosti porušenia zákona. Za krádež kukurice nemôže byť rovnaký trest ako za úkladnú vraždu. Ale povedzte to Dankovi.

Kým za prekročenie limitov na výdavky počas volebnej kampane stanovuje zákon ako trest finančnú pokutu, v prípade prekročenia limitu príjmov strany z darov, členských príspevkov, úverov a pôžičiek vo výške 3,5 milióna eur nasleduje ako trest automatická likvidácia strany zo zákona. Akú to má logiku z hľadiska primeranosti? Načo sa tým trápiť, však?

Druhým skvelým príkladom je sprísnenie sankcií za priestupky, ktorých sa môžu dopustiť fyzické osoby. Prvé dva zo štyroch priestupkov sa týkajú vedenia kampane neoprávnenými subjektmi alebo v čase moratória, druhé možných volebných podvodov. Za prvé dva priestupky možno dnes uložiť pokutu do 1 000 eur, za druhé dva do 3 000 eur. Logika za tým je taká, že ak si niekto počas moratória vylepí do okna volebný plagát, je to menej nebezpečná vec, ako keď sa niekto podieľa na volebnom podvode. Dankova novela zvyšuje hornú hranicu pokuty za prvé dva priestupky tridsaťnásobne (z 1 000 na 30 000 eur). Zákonodarca zjavne považuje vylepenie volebného plagátu počas moratória za vec desaťnásobne nebezpečnejšiu ako volebný podvod. Čistá dankovina.

Ani Mečiarovi to nepomohlo

Aj Mečiar a jeho koalícia krátko pred voľbami 1998 účelovo zmenili volebný zákon. Nepomohlo. Mečiar voľby v roku 1998 prehral a už nikdy sa nestal premiérom.

Ani Dankovi a jeho kumpánom účelová zmena volebných pravidiel pred voľbami 2020 nepomôže. Nič z dankovín obsiahnutých v nedávno schválenej novele nepredstavuje zásadnú prekážku pre to, aby súčasná vládna koalícia a jej možní spojenci dostali začiatkom budúceho roku volebný výprask.

To však neznamená, že účelové ohýbanie volebných pravidiel krátko pred voľbami by malo ostať bez povšimnutia. Alebo byť podpisované s výhradou. Ak bol v balíku zákonov schválených na júnovej schôdzi parlamentu taký, ktorý si viac ako iné zaslúžil prezidentkino veto, tak to bol práve tento.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Politici píšu

Voľby 2020

Komentáre

Teraz najčítanejšie