Denník N

Čo sme robili pred 30 rokmi: Ako sme pokazili kopírku

V téme Čo sme robili v roku 1989 zverejňujeme osobné spomienky Martina M. Šimečku a jeho hostí na udalosti a zážitky v priebehu roka, v ktorom padol komunistický režim, hoci takmer nikto nepredvídal, že sa to stane.

Toto je príbeh o technologickej naivite a bezhraničnej viere v dokonalosť Západu.

Môj priateľ Ján Langoš začal koncom osemdesiatych rokov s Jánom Čarnogurským vydávať samizdatový časopis Bratislavské listy, ktorý sa stal hlasom katolíckeho disentu. Ja som v tom čase vydával s Olegom Pastierom a ďalšími časopis Fragment-K a s Jánom Langošom sme si lámali hlavu, ako zlepšiť techniku tlače našich časopisov.

Primitívny ručný cyklostyl bol namáhavý a v lepšom prípade dokázal dvojčlenný tím za dva týždne vytlačiť sto exemplárov časopisu.

Nebudem tu rozvádzať technické detaily, ale ručný cyklostyl bol v podstate len kus dreva potiahnutý látkou, ďalším nástrojom bol valček z písacieho stroja, potrebovali ste ešte tlačiarenskú čerň, štetec a blanu pre cyklostyl, ktorá sa občas dala v obchode zohnať. Tlač jednej strany trvala zhruba desať sekúnd, ale po hodine vám išla odpadnúť ruka.

Ďalšou možnosťou bolo klasické prepisovanie textov na písacom stroji v desiatich kópiách, ale to bolo ešte namáhavejšie a ešte menej praktické.

V roku 1989 už mali niektorí ľudia domáce počítače zo Západu – napríklad český spisovateľ Ivan Klíma, ktorý mal dokonca aj domácu ihličkovú tlačiareň. Keď som sa ho pýtal, či by sa na takej tlačiarni nedali tlačiť knihy v desiatkach exemplárov, vysmial sa mi. Pochopil som ho po revolúcii, keď už som mal tiež vlastný počítač s ihličkovou tlačiarňou.

No a potom tu bol ešte jeden zázračný prístroj, ktorý sa volal xerox. V niektorých podnikoch už ho mali, bola to

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Čo sme robili v roku 1989

Teraz najčítanejšie