Voľba Ursuly von der Leyenovej Európsky parlament oslabí
Parlament si v posledných rokoch konečne začal budovať autoritu, lenže tým, že akceptuje rozhodnutie Európskej rady o hlave Európskej komisie, si ju opäť zníži.
Autor je taliansky právnik, venuje sa právu EÚ
Po bolestivom zákulisnom procese, ktorý trval viac ako päť týždňov, dosiahli lídri Európskej únie prekvapivú dohodu, na základe ktorej sa budú obsadzovať najvýznamnejšie úniové pozície. V zásade išlo o úder do tváre Európskeho parlamentu a viac ako polovice oprávnených európskych voličov, ktorí si našli čas a v májových voľbách odovzdali svoje hlasy.
Tým najmenej očakávaným menom na zozname sa stala Ursula von der Leyenová, dlhoročná spojenkyňa Angely Merkelovej a naposledy jej ministerka obrany. Táto nominácia stále čaká na to, že ju odobrí Európsky parlament, no nová šéfka eurokomisie už dnes naráža na odpor, a to z dobrého dôvodu.
Šokujúci obrat
Dohoda Európskej rady je totiž poprením pokusu dať parlamentu väčšiu moc, čo sa týka nastoľovania agendy a legislatívy a aj vyvodzovania zodpovednosti v rámci celej Únie. Hoci patrí k tej istej Európskej ľudovej strane, bol to Manfred Weber a nie von der Leyenová, kto ľudovcov viedol ako ich špicenkandidát a kto sa postavil špicenkandidátovi socialistov Fransovi Timmermansovi a iným hlavným lídrom konkurenčných straníckych zoskupení.
Rozhodnutie Európskej rady nebolo žiadnym jemným útokom na počiatočnú formu parlamentnej demokracie v Európe. V systéme špicenkandidátov sa mal predseda Komisie vyberať z kandidátov, ktorých do svojho čela postavili hlavné parlamentné frakcie. Tento systém vznikol len v roku 2014 a mal svojich kritikov, ale bol oveľa transparentnejší ako to, čo sa dialo v minulosti za zatvorenými dverami v dymom zaplnených miestnostiach. To, že sa teraz parlament zariadi podľa Rady, bude znamenať, že sa vzdáva inštitucionálnej právomoci, čo je šokujúci obrat v doterajšom procese, keď parlament získaval autoritu.
Pani neznáma
S rozhodnutím Európskej rady sa však spájajú aj iné problémy. Hoci bude dobré, že sa do čela Komisie postaví žena a von der Leyenová má schopnosť politicky prežiť, do Európskeho parlamentu nikdy nekandidovala. Taktiež nikdy nestála na čele vlády a mimo Nemecka pozná jej politickú minulosť, postoje a rozhodnutia len málokto. Samozrejme, žiadnu vládu nikdy neviedol ani Weber, ale jeho pozície, ktoré obhajoval v Európskom parlamente, sú jeho poslancom dobre známe.
Politický príbeh von der Leyenovej neponúka veľa náznakov, že by bola schopná
