Všetci sú pokrytci, iba Blaha sa vyvíja

Statusy poslanca Ľuboša Blahu slúžia ako užitočný študijný materiál pre ľudí, ktorí chcú pochopiť, čo je konfirmačné skreslenie, kognitívna disonancia a post hoc racionalizácia, čiže ohýbanie faktov, skresľovanie vecí a rozum utrhnutý z reťaze.

Škótsky filozof David Hume pred viac ako dvesto rokmi hovoril, že „rozum je otrokom vášní“, a táto myšlienka je dnes v psychológii pozoruhodne živá. Znamená, že rozum nie je nezávislým sudcom, ktorý by starostlivo zvažoval argumenty za a proti, pretože sa správa ako obhajca s jasnou agendou – vyhovieť našim emóciám, intuíciám či pocitom.

Nie sú vám sympatickí homosexuáli? Rozum si vždy nájde spôsoby, ako váš pocit obhájiť, tak sa odvolá napríklad na tradíciu. Je vám sympatický nejaký politik? Vaša myseľ si okamžite spomenie, ako sa srdcervúco fotil s deťmi na onkológii, a pohotovo zabudne na všetky jeho škandály.

Rozum ako zaujatý obhajca

Ľudskej mysli zďaleka nezáleží iba na faktoch – ak by to tak naozaj bolo, neboli by medzi nami pochybovači o evolučnej teórii alebo vyznávači chemtrails. Ak máme (chybný) pocit, že nás práškujú vlády, argumenty, že ide o nezmysel, si nevšimneme a vyhľadáme ľubovoľnú správu, akokoľvek nezmyselnú, ktorá je v zhode s naším pôvodným presvedčením.

Tak sa Blaha môže hrať na demokrata, no zároveň obdivovať autokratov a diktátorov. Môže si brať do úst Voltaira, že mu záleží na tom, aby mali aj tí, s ktorými nesúhlasí, právo povedať svoj názor, a potom zmazať všetky nesúhlasné komentáre na sociálnej sieti.

Môže sa vysmievať novinárom a politikom, že nemajú také formálne vzdelanie ako on, aby mu neprekážalo, ak jeho fanúšikovia majú iba strednú školu.

Môže žiť vo svete, v ktorom sú všetci pokrytci, ak zmenia názor, zatiaľ čo on názory nemení, on sa „vyvíja“. Môže hovoriť o rovnosti, no zároveň reprezentovať stranu plnú zbohatlíkov a oligarchov.

Keďže v jeho mysli sa rozum utrhol z reťazí, vždy si dodatočne nájde argumenty (z toho post hoc racionalizácia), ako svoje presvedčenia a pocity ospravedlniť. Ak by sa mu do krámu akurát nehodil gravitačný zákon, možno by ho vyhlásil za nástroj americkej propagandy a jeho fanúšikovia by mu ešte zatlieskali.

Blaha je presne ako Donald Trump, ochotný povedať hocičo bez ohľadu na hocičo. Učebnicový príklad post hoc racionalizácie.

Seekers

So svojou skupinou na sociálnej sieti pripomína komunitu Seekers, ktorá v 50. rokoch minulého storočia čakala na príchod mimozemšťanov.

Do skupiny sa vtedy infiltrovali psychológovia a o živote komunity vznikla celá kniha Keď zlyhá proroctvo (When Prophecy Fails) o takzvanej kognitívnej disonancii. Jav sa odvtedy testoval v tisíckach experimentov.

Členovia sekty mali vypočítané, kedy priletia mimozemšťania, no keď nechodili, nepovedali o sebe, že sú blázni, ktorí uverili bludom. Niečo také je totiž veľmi ťažké a bolí. Vždy je jednoduchšie povedať, že idiot je ten druhý. A tak stále dokola hľadali argumenty, prečo mimozemšťania nechodia – raz za to mohol dav zvedavcov, ktorí ich odlákali, potom nevhodné predmety pri uvítacej seanse a tak ďalej.

Rovnako sa správa Blaha a jeho suita verných fanúšikov. Do nekonečna ohýbajú a selektujú fakty, aby post hoc ospravedlnili svoj neodbytný pocit, že mimozemšťania určite existujú, a ak nechodia, môže za to Kiska, Denník N, americká ambasáda, Soros alebo Pohoda. Dôvod sa vždy nájde.

Kognitívna disonancia (rozpor medzi predstavami a skutočnosťou, napríklad medzi očakávaním príletu mimozemštanov a faktom, že nechodia) bolí a ľudská myseľ robí všetko pre to, aby sa jej zbavila. Aj fajčiari zažívajú kognitívnu disonanciu, lebo vedia, že na jednej strane fajčenie zabíja, no na druhej strane im cigarety chutia. Ako z tejto prekérnej situácie? Vyhovoria sa, že fajčia iba málo alebo že ich rodičia sa dožili vysokého veku, hoci fajčili. Argumenty sa vždy nájdu – ako sme videli, rozum nie je objektívnym sudcom, ale zaujatým obhajcom s agendou. Niektorí z nás sú však schopní povedať hocičo, aby svoje presvedčenie ospravedlnili, žiarivým príkladom je práve Blaha.

Konfirmačné skreslenie

Poslanec a jeho facebooková skupina sú živou ukážkou aj konfirmačného skreslenia, ďalšieho psychologického javu.

Znamená to, že informácie vyhľadávame, interpretujeme a hodnotíme tak, aby boli v súlade s našimi predchádzajúcimi postojmi.

Povedané inak, viac ako na informáciách nám často záleží skôr na konfirmáciách, teda potvrdeniach toho, čo si už vopred myslíme, napríklad, že náš obľúbenec má určite pravdu, kým konkurent nie.

Jav sa testoval mnohokrát, aj v našom prostredí. Keď sa vedci zo SAV ľudí pýtali, aby zhodnotili nejaké logické úsudky o potratoch, respondenti posudzovali ich pravdivosť podľa toho, či boli v súlade s ich pro-choice alebo pro-life názormi, ktoré mali vopred.

Pre nekritických obdivovateľov kultu, ktorý okolo seba Blaha buduje (dôvod, prečo to on môže robiť a iní nie, si vždy nájde), bude mať vždy pravdu. Vyjadrenia ich miláčika sú a priori lepšie, pravdivejšie a objektívnejšie, a ak by náhodou v statuse netrafil do ich vkusu, zmaže ho.

Prirovnať to možno k situácii, že by ste sa fanúšika Rogera Federera pýtali, kto tento rok vyhrá Wimbledon. Odpoveď je jasná vopred. Nehľadajte za tým žiadne fakty a ratio. Stačí emócia či pocit a dôvody sa post hoc (následne) nájdu vždy.

Napokon je Blaha predsa len užitočný. Vďaka nemu lepšie chápeme, ako funguje deľba ľudí na My (lepší) a Oni (horší) (tribalizmus), konfirmačné skreslenie, post hoc racionalizácia či kognitívna disonancia.