Denník N

S dôchodkami budeme ako v Rumunsku

Rumunsko to už zažilo, Slovensko to len čaká: viac dôchodcov ako zamestnaných, ktorí platia odvody.

Autor pôsobí na Katedre politológie UK,
je ekonomickým poradcom strany Most-Híd

V roku 2013 na Slovensku na 100 dôchodcov pripadalo 175 platiteľov odvodov. Podľa prognózy z poslednej oficiálnej správy o starnutí, ktorú každý tretí rok vydáva Európska komisia (EK), v roku 2060 počet dôchodcov už prevýši počet pracujúcich. To, že nejde o nereálnu fikciu, ktorou analytici nezodpovedne strašia našich budúcich dôchodcov, dokazuje aj príklad Rumunska.

Balkánska krajina vo svojom prvom (štátnom, priebežnom) pilieri dôchodkového poistenia dnes zažíva to, čo Slovensko len čaká o 30-40 rokov. Už v roku 2010 tam na 5,86 milióna dôchodcov pripadalo len 5,58 milióna pracujúcich, ktorí platia odvody. Čiže pomer medzi dôchodcami a pracujúcimi, ktorí na ich dôchodky prispievajú, bol horší než jedna k jednej.

V posledných rokoch sa situácia trošku zlepšila, v roku 2013 počet pracujúcich už o 10 percent prevýšil počet dôchodcov. Ale nie nadlho, podľa prognózy EK o desať rokov to opäť bude naopak: viac dôchodcov ako pracujúcich.

Starnutie je najdôležitejší faktor

V listoch, ktoré rozoslala Sociálna poisťovňa (SP) s cieľom presvedčiť čím viac ľudí, aby vystúpili z druhého piliera, sa píše: „Demografický vývoj, resp. starnutie populácie nie je pre prvý pilier zásadný problém…“ Je to, samozrejme, bezočivá lož (a nie jediná v liste). Demografia je úplne najdôležitejším faktorom v tzv. prvom pilieri, ktorý sa zakladá na medzigeneračnej solidarite.

To zjednodušene znamená, že dnes vyzbierané odvody súčasných pracujúcich sa zajtra vyplatia ako dôchodky súčasným dôchodcom. K žiadnej kumulácii zdrojov, teda k sporeniu vo „fondoch“ Sociálnej poisťovne nedochádza. To však znamená, že to, čo najviac vplýva na výšku dôchodkov, je pomer medzi prispievateľmi a dôchodcami. Podľa prognózy EK na Slovensku v období 2013 – 2060 má pribudnúť 415-tisíc dôchodcov, kým počet pracujúcich sa zníži o 608-tisíc (pozri tabuľku na konci článku).

Sociálna poisťovňa vo svojom liste darmo tvrdí, že: „Štát má povinnosť, záujem a zároveň najväčšie možnosti postarať sa o dôchodcov. A zodpovedný štát a vláda to vždy urobia.“ Otázkou je len to, z čoho. Lebo tieto povinnosti má aj rumunský štát, a politický záujem „postarať sa o dôchodcov“ je dokonca ešte väčší než na Slovensku. Lebo dôchodcovia tvoria ešte väčšiu časť voličov. Napriek tomu relatívna výška rumunských dôchodkov v pomere ku mzdám patrí medzi najnižšie v Európskej únii. Lebo jednoducho niet z čoho sa „starať“.

Nalejme si čistého dôchodkového vína

Zrejme ste už počuli úvahy, ktoré sa začínajú tvrdením: „Kým v súčasnosti na Slovensku ešte pripadajú viac ako dvaja pracujúci na jedného dôchodcu…“ Pri čítaní tohto článku je už zrejmé, že to nie je pravda, situácia je už v súčasnosti horšia.

Príčinou nepochopenia situácie je, že si pletieme tzv. demografickú mieru závislosti s ekonomickou. Tá prvá ukazuje na pomer medzi ľuďmi v produktívnom (väčšinou 16 – 64 rokov) a v poproduktívnom veku (nad 65). Tu naozaj platí, že stále máme vyše dvoch práceschopných ľudí na jedného dôchodcu. Problém je len v tom, že okolo 40 percent ľudí v pracovnom veku jednoducho nepracuje – sú nezamestnaní alebo inaktívni: ešte študujú, už sú (v predčasnom, invalidnom) dôchodku, alebo dočasne mimo trhu práce (rodičovská dovolenka, pn-ka).

Na druhej strane, často sa zabúda na to, že medzi dôchodcov v štátnom priebežnom systéme nepatria len starobní dôchodcovia, ale aj predčasní starobní, invalidní, vdovskí, sirotskí a pod. Teda, keď analyzujeme udržateľnosť štátneho pribežného systému, na jednej strane treba zarátať len tuzemských pracujúcich, ktorí platia odvody do SP, a na druhej strane všetkých dôchodcov. Potom vyjde pomer, ktorý je už dnes horší než dva k jednej, a v budúcnosti sa bude len ďalej zhoršovať.

Tiež treba neustále pripomínať, že odvody do fondu starobného poistenia SP zďaleka nepokryjú výdavky na starobné dôchodky. Na ne treba použiť prebytky všetkých ostatných fondov a zároveň v tomto roku podľa schváleného rozpočtu doliať zo štátneho rozpočtu 906 miliónov eur. Výška nákladov v starobnom dôchodkovom fonde SP sa teda nerovná 18 percentám odvodov z hrubej mzdy, ale skôr 27 percentám.

Vláda a SP vo svojom liste tvrdením, že štát sa o dôchodky postará, vlastne sľubujú: teraz dolejeme z rozpočtu 900 miliónov, a keď v budúcnosti bude treba doliať tri miliardy, tak to urobíme. Lenže, jednak v budúcnosti už tu nebudú a tento záväzok sa nijako nebude dať vymáhať od tých, čo to dnes sľubujú, a po druhé: v zásade tvrdia, že dieru budú zapchávať čoraz väčšími sumami od čoraz menšieho počtu pracujúcich.

Jednoducho nevychádza, že o 600-tisíc menej pracujúcich bude platiť výrazne vyššie sumy na dôchodky než dnes (aj keď sa zvýši produktivita a mzdová úroveň). A ešte sme nehovorili o tom, že starnutie zvyšuje verejné výdavky aj v iných oblastiach, najmä v zdravotníctve.

Prognóza sa môže ukázať ako príliš optimistická

Na záver treba poznamenať, že ešte aj šokujúca prognóza EK sa môže ukázať ako príliš optimistická, lebo predpokladá pomalé zvyšovanie plodnosti, trvalé pozitívne migračné saldo a nárast miery zamestnanosti. Lenže pozitívne migračné saldo aj v posledných rokoch existuje zrejme len na papieri, a len pre to, že naši občania, ktorí emigrujú do zahraničia, sa väčšinou neodhlasujú z trvalého pobytu na Slovensku (napriek tomu, že im to ukladá zákon).

V prípade zamestnanosti zas treba brať do úvahy rómsky problém. Podiel rómskeho obyvateľstva na Slovensku bude rásť a priemerná zamestnanosť sa len ťažko bude dať zvýšiť bez zvyšovania katastrofálne nízkej zamestnanosti (podľa odhadov len 10-15 %) Rómov na Slovensku. Zatiaľ nevedno, ako sa to stane. Zároveň nič nezaručuje, že plodnosť a pôrodnosť nezostanú zakonzervované na súčasných nízkych úrovniach.

A na rozlúčku ešte jeden citát z listu Sociálnej poisťovne pre váhajúcich sporiteľov druhého piliera: „Informácie… vychádzajú z objektívnych a nezávislých zdrojov. Čerpajú z analýz a ďalších materiálov európskych inštitúcií… sú [to] rešpektované nadnárodné inštitúcie, ktoré neprihliadajú na skupinové záujmy na Slovensku a nenahrávajú jednému alebo druhému postoju… Oplatí sa nad nimi zamyslieť, pretože odrážajú skutočnú realitu ekonomiky nášho regiónu a jej perspektívu na ďalšie roky.“ Presné a trefné.

obr

Komentáre

Teraz najčítanejšie