Denník N

Expert na Blízky východ: USA nemajú na to, aby zmenili režim v Iráne

Foto – TASR/AP, koláž N
Foto – TASR/AP, koláž N

Irán má na to, aby získal jadrovú zbraň, no vojnu nechce nikto, hovorí Josef Kraus z Masarykovej univerzity. Jadrová dohoda je podľa neho mŕtva. „Viem si predstaviť, že Američania pri vyjednávaní použijú napríklad aj hrozbu ciel na automobily z EÚ a dajú jej tak na výber, či sa vzdá Iránu alebo bude čeliť clám. V takom prípade EÚ hodí Irán cez palubu.“

V rozhovore hovorí aj:

  • prečo je stabilita v Iráne dôležitá pre svet,
  • akú rolu má náboženstvo v iránskej spoločnosti,
  • čo sú to revolučné gardy,
  • či sa Iránci vedia dostať na Facebook.

Irán od nedele začal obohacovať urán nad úroveň 3,67 %, čo je limit, ktorý je stanovený v jadrovej dohode. Experti v stredu oznámili, že ho obohacuje na 4,5 %. Čo to znamená v bežnej reči?

Neznamená to nič dramatické. Táto úroveň obohacovania je vhodná maximálne pre vedecké experimenty, prípadne pre medicínu alebo energetiku. K nukleárnej zbrani to má veľmi ďaleko. Je to zároveň hodnota, ktorú Irán už v minulosti dosiahol a nič vážne sa nestalo.

Kde je hranica, pri ktorej by sme sa mohli začať baviť o reálnej hrozbe, že Irán je blízko k nukleárnej zbrani?

Ide o úroveň obohatenia nad 90 percent. To znamená, že tá cesta je ešte pomerne dlhá. Zároveň platí, že od hranice 40 až 50 percent je proces obohacovania už veľmi rýchly. Takže technologicky, finančne a časovo náročné je hlavne dosiahnuť túto hranicu, potom to už ide relatívne rýchlo.

V akom stave je iránsky jadrový program dnes, teda štyri roky od podpisu jadrovej dohody, ktorá ho mala obmedziť?

Viacmenej je na úrovni, ktorú stanovila dohoda. Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu dlhodobo chválila Irán za to, že dodržiava podmienky dohody. Irán mal transparentný jadrový program, ktorý bol pod medzinárodným dohľadom. Samozrejme, dnes sa už podmienky menia, pretože Irán svoju časť dohody postupne vypovedá.

Irán varuje, že v tom bude pokračovať. Hovorí, že o 60 dní bude nasledovať ďalšie porušenie dohody, ak nebudú splnené jeho podmienky. Čo bude to ďalšie porušenie?

Hovorí sa najmä o opätovnom spustení výroby ťažkej vody v zariadení v meste Arak. To je práve jeden z ústupkov, ktorý bol výsledkom jadrovej dohody. Spomína sa aj ďalšie obohacovanie uránu až na úroveň 20 percent, čo bola historicky najvyššia hranica, ktorú dokázal Irán technologicky dosiahnuť. Pokračoval by tak v porušovaní dohody, ktorá však už dávno neplatí. A nie vinou Iránu.

Je Irán momentálne na takej technologickej úrovni, že ak by chcel pokračovať v obohacovaní na 80 až 90 percent, dokázal by to?

Vyzerá to tak, že na to má. Ak by sa teda rozhodol, že chce získať nukleárnu zbraň, tak okrem vonkajšieho zásahu či vojenskej intervencie by mu nič nemalo brániť v tom, aby to časom dosiahol.

Čo by to znamenalo pre región a pre svet?

Úplne by to zmenilo pravidlá hry na medzinárodnej úrovni a výrazne by to ovplyvnilo celú bezpečnostno-politickú dynamiku na Blízkom východe. Nešlo by iba o to, že veľmoci

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Donald Trump

Irán

Teraz najčítanejšie