Nepotrebujeme nové územné členenie, ľudí zaujíma výsledok

Autor je trnavský župan a predseda SK 8

Na výročnom sneme nový prezident Únie miest Slovenska Richard Rybníček opäť prišiel s predstavou o potrebnej komunálnej reforme. Zaznelo veľa podnetných myšlienok. Nepoložených, otvorených a nevyjasnených otázok je však omnoho viacej. Preto niekoľko poznámok a pripomienok.

Samosprávne kraje – integrálna súčasť diskusie alebo zrušme župy?

Prvou pripomienkou je, že diskusia o územno-správnom usporiadaní musí vychádzať z takmer 20-ročnej skúsenosti. Nech teda obsahuje argumenty a skúsenosti z fungovania doterajšieho územného členenia, predovšetkým z prerozdelenia kompetencií medzi štátom a regionálnymi a obecnými samosprávami.

Nemalo by byť na škodu, ak hlas županov a Združenia samosprávnych krajov SK 8 bude pri vznikajúcom reformnom samosprávnom fóre zastúpený.

Od začiatku roka 2018 resuscitovaná SK 8 dokazuje relevantnosť partnerským prístupom k centrálnej moci, pričom prináša inovatívne, na výsledok orientované riešenia. V kvartálnej periodicite sa predsedovia krajov stretávajú so zástupcami ústredných orgánov štátnej moci (vláda, ministerstvá), respektíve nezávislých ústavných inštitúcií (ÚVO, Verejný ochranca práv).

Pracovné skupiny SK 8 sú orientované tematicky s cieľom zadefinovať akútne i nadčasové výzvy a dohodnúť sa na ich riešeniach. Ambíciou je, aby sa združenie stalo partnerom vlády SR pri realizácii regionálnych zámerov, Národnej rady SR pri príprave zákonov a obcí a miest pri napĺňaní úloh samospráv.

Zriadenie vyšších územných celkov, samosprávnych krajov, žúp (terminologický miš-maš), ktoré predpokladala už Ústava Slovenskej republiky z 1. 10. 1992, sa naplnilo koncom roka 2001. Pripomínam, že regionalizácia územia štátu bola jednou z podmienok vstupu Slovenska do Európskej únie. Ktorý štát EÚ sa nedelí na kraje? Stieranie regionálnych rozdielov, tzv. kohézna politika, je predsa kľúčovým pilierom, na ktorom EÚ stojí. Aj preto je možnosť čerpania eurofondov viazaná na efektívnu úroveň územnej samosprávy, u nás na úroveň krajov.

Samosprávne kraje by sa mali starať o všestranný rozvoj daného územia. Boli však vytvorené zhora a umelo, a tak aj po takmer 20 rokoch súčasnému členeniu chýba autenticita. Zároveň treba dodať, že možnosti krajov účinne plniť mnohé funkcie boli a sú výrazne limitované nielen diktátom, na akom území pôsobia, ale aj nastavením kompetencií, ktoré sa zásadným spôsobom nemenilo od vzniku krajov.

Osobne by som preto nezačínal debatu volaním po rušení niečoho, či po novom „krájaní“ Slovenska. Za užitočnejšie považujem začať s vyjasňovaním rozdelenia kompetencií. Rozsah kompetencií, spôsob financovania a identifikovateľnú zodpovednosť za verejné služby sú prienikom medzi našimi úvahami a úvahami prezídia Únie miest Slovenska o samosprávnej reforme. Za SK 8 hovorím áno, takýmto úvahám aj diskusii.

Hovorme vecne o nových kompetenciách samosprávy

Moja druhá pripomienka patrí ku konceptu územného usporiadania, pri ktorom Richard Rybníček ako vhodný príklad pre Slovensko uvádza model Dánska. Pre kontext uvediem, že dánska reforma miestnej samosprávy vstúpila do platnosti v januári 2007. Dvomi hlavnými faktormi, ktoré zabezpečili jej úspech, bola dlhodobá príprava (úvahy a diskusie trvali od októbra 2002) a ustálený politický konsenzus zmeraný niekoľkými volebnými cyklami. Takáto reforma vyžaduje jasný mandát od voliča, a teda zhodu nad úrovňou ústavnej väčšiny.

Obrázok 1. Zdroj: The Ministry of the Interior and Health, Department of Economics. The local Government Reform in Brief, p. 12
Dánsku sa touto reformou podarilo znížiť počet municipálnych jednotiek, pričom narástla ich veľkosť. Konkrétne, Dánsko reformou získalo 98 municipalít a 5 regiónov (žúp/krajov), namiesto 271 obcí a 14 okresov. V reforme je však nosným číslo 20-tisíc, ktoré predstavuje zákonné minimum počtu obyvateľov na to, aby mohlo byť mesto alebo súbor obcí považovaný za municipalitu. Pre úplnosť uvediem, že mestá a súbory obcí s menej ako 20-tisíc obyvateľmi môžu byť považované za municipalitu v prípade, že uzatvoria právne záväznú dohodu o spolupráci s väčšou municipalitou. V praxi majú dánske municipality od 2- do 560-tisíc obyvateľov. S 57-tisíc obyvateľmi, priemerne veľká dánska municipalita spĺňa harmonizovanú definíciu najmenšieho zo šiestich typov miest zostavenú Európskou komisiou a OECD na základe veľkosti urbánneho centra. Napriek tomu, ani v Dánsku VÚC alebo župy nezrušili, zostalo ich päť.

Pohľad na uvedenú harmonizovanú definíciu cez parametre Slovenska:

Osem maličkých miest (od 50-tisíc do 100-tisíc obyvateľov), jedno malé mesto (od 100-tisíc do 250-tisíc obyvateľov) a jedno stredne veľké mesto (od 250-tisíc – 500-tisíc obyvateľov). Týchto desať slovenských miest zodpovedá ôsmim krajským mestám, ktoré dopĺňajú mestá Martin a Poprad. Na našom území sa mestá spĺňajúce veľkostné parametre troch najväčších kategórií nenachádzajú. Pre zaujímavosť, na Slovensku máme vyše tritisíc obcí (municipalít), v ktorých žije priemerne len takmer 1800 obyvateľov.

Aj z toho vyplýva, že inšpiráciu môžeme nachádzať v iných krajinách, ale kopírovanie modelov municipalít, kantónov, gmín či vojvodstiev by bolo nerozumné. Skratky neexistujú. Definovanie optima môže byť len výsledkom poctivej domácej diskusie vyhodnocujúcej geografické, historické, demografické, kultúrne, sociálne, právne a ekonomické súvislosti, ale najmä reálne skúsenosti z fungovania súčasného modelu za ostatné roky. Pre poskytovanie prakticky každej verejnej služby totiž môže byť ideálnou iná úroveň jej zabezpečenia v rámci verejnej správy –  obec, municipalita, kraj, alebo štát.

Ľudia v našich regiónoch prioritne nepotrebujú nové územné členenie. Myslím si, že príliš veľa energie sa investovalo do rozvoja politicky atraktívnej disciplíny prekresľovania máp.  Celá pozornosť verejnosti bola upriamovaná na procesuálne uchopenie reformy. Zvolania „Zrušme župy!“ alebo „16 kantónov!“ alebo „Chceme 3+1!“ síce zaberajú, ale v zásade nič neriešia. V skutočnosti obyvatelia potrebujú výsledok.

Úprava prerozdelenia kompetencií medzi štátom, samosprávnymi krajmi, mestami a obcami by mala zmazať predmostie výhovoriek, čo nejde urobiť, lebo je to kompetencia niekoho iného. Ľudí v zásade nezaujíma, kto za čo zodpovedný je, alebo nie je, chcú dostať kvalitnú verejnú službu, a to včas. A presne k tomuto má akákoľvek debata prerozdelenia kompetencií na linke obec-mesto-župa-štát-únia viesť ako k primárnemu a dovolím si povedať aj ako jedinému cieľu.

Je faktom, že množstvo kompetencií a duplicitných kontrol stále ostáva v rukách ministerstiev. Štátna správa sa prostredníctvom ministerstiev síce pokúša o politiku regionálneho rozvoja, ale ich centralizácia v hlavnom meste im bráni absorbovať komplexné výzvy, ktorým regióny čelia. Dokladom sú aj výjazdové zasadnutia vlády, ktorá nimi nepriamo deklaruje neznalosť lokálnych problémov a iba imituje autentický záujem o všetky končiny nášho územia.

(Mimochodom z tohto pramení aj hlavná príčina nečerpania eurofondov).

Konštruktívna diskusia a kvalitná reforma

Na záver by som rád uchopil výzvu a prispel k diskusii o samospráve, kompetenciách, municipalitách, zánikoch, ale aj o tvorbe nových celkov. K definovaniu programu „posledný župan tohto typu“, ktorý som otvoril aj v ostatných regionálnych voľbách, je práve vhodná politická aj spoločenská atmosféra. Tento programový záväzok nie je samoúčelný a v DNA má zapísanú ambíciu autentickejšieho a jednoduchšieho kompetenčného aj územného nastavenia výkonu verejnej správy.

Pod gesciou SK 8 pripravujeme odbornú konferenciu, na ktorej formou správy o stave regiónov predstavíme úroveň plnenia hlavných kompetencií krajov, ktorými sú doprava, sociálna starostlivosť či vzdelávanie. Budeme nesmierne radi, ak konferenciou odštartujeme odbornú diskusiu za účasti predstaviteľov vlády a Národnej rady, zástupcov Únie miest Slovenska i Združenia miest a obcí Slovenska.