Fareed Zakaria: Na ceste k ďalšej blízkovýchodnej vojne
Irán možno nakoniec podľahne americkému tlaku, ale oveľa pravdepodobnejšie je, že Trumpovo odstúpenie od jadrovej dohody a stále tvrdšie sankcie len prehĺbia revanšizmus a nestabilitu regiónu.
Autor je americký novinár a politológ.
Článok uverejňujeme so súhlasom The Washington Post
Najlepšou ilustráciou nekoherentnosti stratégie súčasnej americkej administratívy voči Iránu bolo minulotýždňové tlačové vyhlásenie Bieleho domu. Píše sa v ňom, že „takmer neexistujú pochybnosti, že Irán porušoval podmienky jadrovej dohody ešte pred jej existenciou“. Biely dom však už nevysvetlil, ako môže nejaká krajina porušovať podmienky zmluvy predtým, než ju podpíše.
Sankcie zabíjajú viac
Toto však nie je jediný príklad nekoherentnosti. Keď v júni Donald Trump vysvetľoval, prečo odvolal vojenské údery proti Iránu, povedal, že to bolo preto, že si uvedomil, že by pri nich zomrelo asi stopäťdesiat Iráncov. Namiesto toho ďalej pritvrdil ekonomické sankcie proti Iránu. Ako hovorí Jeffrey Sachs, ekonóm, ktorý sa venuje sankciám, tieto opatrenia majú na krajinu „masívny a zmrzačujúci“ vplyv. „Ako je známe, podobné sankcie prinášajú signifikantný nárast úmrtnosti,“ povedal. „Keď vezmeme do úvahy počet obyvateľov Iránu, čo je asi 81 miliónov, určite sa to bude týkať viac ako 150 ľudí.“
No a treba pamätať aj na to, že tí, ktorí by zomreli počas vojenských útokov, by pravdepodobne boli iránski vojaci. Tí, čo dnes zomierajú kvôli sankciám, sú novorodenci, matky, starí a chorí. Jedna akademická štúdia poukazuje na to, že takéto sankcie prinášajú veľký nedostatok liekov a tí, ktorí trpia najviac, sú pacienti bojujúci s rakovinou, sklerózou multiplex, srdcovocievnymi chorobami a inými vážnymi problémami.
Problém s uránom i Európou
Trumpova administratíva vytvorila v Iráne humanitárnu krízu a na celom Blízkom východe geopolitickú krízu, hoci nemá žiadnu stratégiu, ako ich vyriešiť. Jadrová dohoda s Iránom nútila Teherán plniť podmienky, ktoré by mu nikdy neumožnili získať jadrové zbrane, nútili ho odovzdať 98 percent obohateného uránu, zničiť plutóniový reaktor a súhlasiť s limitmi a nepríjemnými inšpekciami na 10 až 25 rokov. Medzinárodní inšpektori podobne ako spravodajské agentúry niektorých veľmoci potvrdili, že Irán tieto podmienky dodržiaval.
Tým, že Trumpova administratíva z paktu vycúvala, dovolila Iránu, aby tieto obmedzenia nerešpektoval. Napríklad Teherán súhlasil s tým, že do roku 2030 nevytvorí viac ako 300 kilogramov nízkoobohateného uránu. Tento záväzok dodržiaval od roku 2015. Lenže minulý týždeň Irán limit zvýšil a tento svoj krok ospravedlnil tým, že USA od dohody jednostranne odstúpili.
Americký postoj k Iránu taktiež vytvoril rozpor v rámci západnej aliancie.
