Denník N

Prečo Rusi protestujú?

Na podporu Ivana Golunova vyšli jeho kolegovia do ulíc. Foto - TASR/AP
Na podporu Ivana Golunova vyšli jeho kolegovia do ulíc. Foto – TASR/AP

Ľuďom, ktorí protestujú v Archangeľskej oblasti, v Jekaterinburgu aj v Moskve, nejde ani tak o peniaze, ako o dôstojnosť a rešpekt.

Autor je politológ z moskovského Carnegieho centra

Bývalý minister financií Alexej Kudrin, ktorý je dnes predsedom ruskej komory účtovníkov, varoval, že jeho krajine hrozí riziko explózie protestov vyvolaných klesajúcou životnou úrovňou a rozšírenou chudobou. Mýli sa.

Kudrin je vnímaný ako vlajkonosič všetkých liberálnych technokratov pracujúcich pre neliberálny systém ruského prezidenta Vladimíra Putina a jeho slová majú u liberálnych pozorovateľov Ruska veľkú váhu. Lenže tým, že zdôrazňuje dnešnú sociálnu nespokojnosť, exminister zmiešava ekonomickú frustráciu s niečím oveľa zásadnejším, a to s bojom o vlastnú dôstojnosť.

Dnes by to už nefungovalo

Samozrejme, Rusi skutočne majú vážne ekonomické problémy. Pád reálnych príjmov domácnosti, ktoré Kudrin cituje ako hlavný dôvod frustrácie verejnosti, trvá už od roku 2014, keď Putin urobil nákladné rozhodnutie a ilegálne anektoval Krym. Neprekvapí ani to, že je v Rusku nízka súkromná spotreba. A minulý rok, keď vláda zaviedla drastickú penzijnú reformu, ktorá okrem iného zdvihla vek odchodu do dôchodku o päť rokov, boli protesty také veľké, že to Putina prinútilo nielenže obhajovať tieto opatrenia verejne, ale tiež urobiť nejaké ústupky.

Putinove argumenty Rusov celkom nepresvedčili a dôvera obyvateľstva vo vládu klesla. Hoci protesty proti penzijnej reforme zoslabli čiastočne aj preto, že polícia niektorých protestujúcich zatkla, voliči Putinovu stranu Jednotné Rusko v septembrových regionálnych voľbách potrestali a prezidentova popularita, ktorá sa pred rokom pohybovala okolo 80 percent, sa od minulého októbra drží na úrovni 64 až 68 percent.

Putin je teda približne rovnako populárny, ako bol pred anexiou Krymu. Svojou činnosťou a nacionalistickou rétorikou, ktorá ju sprevádzala, si vtedy podporu zásadne zvýšil. Lenže kým pred piatimi rokmi táto taktika vychádzala, dnes by to, zdá sa, už nefungovalo. Dnes sa už totiž Rusi nedajú presvedčiť protizápadnou a militaristickou propagandou.

Keď protestujúcim nejde o peniaze

S tým, ako upadá význam jeho najobľúbenejšieho nástroja na získavanie podpory verejnosti, sa ruský prezident ocitol v nepohodlnej pozícii. No faktom je aj to, že sa jeho rating, hoci je nižšie, než by si želal, stabilizoval. To by mohlo naznačovať, že Rusi do veľkej miery akceptovali svoje zlé ekonomické postavenie ako „novú normalitu“.

Lenže to neznamená, že sú ochotní akceptovať aj ďalšie „normálne“ správanie svojej vlády. Pozrieme sa napríklad na protesty, ktoré v máji vypukli vo štvrtom najväčšom ruskom meste Jekaterinburg proti vládnemu plánu vybudovať v jednej z málo zostávajúcich zelených oblastí mesta novú pravoslávnu katedrálu.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Vladimir Putin

Komentáre

Teraz najčítanejšie