Pohode vyšlo takmer všetko. A čo nie, to originálne vyriešila
Sú veci, ktoré sa dajú zažiť iba na festivale. A sú veci, ktoré sa dajú zažiť iba na Pohode.
Kde inde by celý program otváral koncert súčasnej hudby, ktorú pre symfonický orchester napísali traja mladí skladatelia špeciálne pre desiate výročie tragédie z Pohody? Kde inde by ste videli nadšeného Milana Lasicu oživovať Bolo nás jedenásť? Kde inde by ste okrem hudby mali aj samostatný festival literatúry a výtvarného umenia?
Sila Pohody sa ukazuje aj v kritických situáciách. Tím Lykke Li už na letisku spolu s organizátormi pripravil pódium, keď prišla správa, že speváčka uviazla na letisku, kde bezmocne sledovala posúvanie a rušenie letov.
Väčšina iných promotérov by sa iba ospravedlnila divákom alebo by narýchlo dala ako náhradu niekoho z domácej scény, kto je práve na festivale. Pohoda do hlavného času na hlavnú scénu poslala britskú klubovú kapelu Sink Ya Teeth, ktorá krátko predtým dohrala v malom stane. A fungovalo to – dvojica zabavila tancachtivých ľudí aj coververziou I Feel Love od Donny Summer.
Disco hit z konca 70. rokov dobre ilustruje základné piliere celej Pohody. Okrem toho, že spravíte niekoľko festivalov naraz, sa snažíte, aby sa návštevníci z takmer všetkých generácií cítili čo najviac ako doma.
Na čo sa bude najviac spomínať z tohto ročníka?
Nebolo ich len jedenásť
„Neukážem vám esemesku, ktorú som dostal po koncerte od Milana Lasicu,“ hovorí v nedeľu ráno Michal Kaščák. Nebolo treba. Každý, kto vo štvrtok zažil projekt Bolo nás jedenásť, určite cíti, že bol svedkom niečoho mimoriadneho. Zblízka to bolo vidieť úplne dokonale. Nik z hosťujúcich spevákov neprišiel len na svoje číslo, všetci stáli na pódiu po celý čas a väčšina z nich si pospevovala pesničky z Bolo nás jedenásť aj z ďalších albumov Jara Filipa a Milana Lasicu aj bez mikrofónov.
Bol to jeden z tých koncertov, kde úplne zabudnete na to, či vám je zima, ste unavení, koľko je hodín a iné bežné veci či témy. Vidieť 79-ročného Milana Lasicu o polnoci takto žiariť, v takejto forme spievať aj vtipkovať sa vám len tak nepodarí. Je to zásluhou jeho nadčasových piesní, ktorým dala nový život de luxe muzikantsko-spevácka zostava.
Najrôznejšie zaujímavé spojenia vznikajú v zákulisí dlho pred koncertom aj po ňom: Ady Hajdu oblečie Lasicovi na sako svoju vetrovku a hecujú ho spolu so Zuzanou Kronerovou (ktorá o pár minút spieva Čerešne v magickom duete s Yaelou z kapely Lola Marsh), Kaščák s Laskym z Pary a Martinom Valihorom dávajú v šatni prídavok do filmu, ktorý vzniká o projekte Bolo nás jedenásť.
„Pieseň je na to, aby si o nej každý myslel, čo chce,“ komentuje Lasica s nadhľadom britského aristokrata ďalšiu dávku superlatívov, ktorými ho častuje na pódiu Michal Kaščák. Ale zároveň je vidno, že sám práve zažíva niečo, čo ani pre neho
