Až do príchodu prezidentky Zuzany Čaputovej na Gombasecký letný tábor slovenčinu počuť nebolo. Jedno z najväčších podujatí maďarskej kultúry u nás sa koná každoročne pri obci Slavec neďaleko slovensko-maďarskej hranice.

S Čaputovou sa situácia v tábore po jazykovej stránke zmenila, veď hlavu štátu tu ešte nikdy neprivítali, a tak maďarčina na niekoľko desiatok minút ustúpila slovenčine. Prezidentku vítal v „štátnom jazyku“ šéf festivalu Örs Orosz, spontánne ju po slovensky zdravili a fotili sa s ňou aj ďalší účastníci tábora.

Prečo prišla

„Chcem byť v kontakte s tým, čím národnostné menšiny žijú,“ vysvetľovala prezidentka svoju účasť na festivale, ktorý sa v maďarčine volá Gombaszögi Nyári Tábor. Pridala, že aj vďaka svojej doterajšej profesii právničky je citlivá na to, keď sú príslušníci akejkoľvek minority obeťou nespravodlivosti.

„Moje očakávanie je rovnaké, ako od všetkých obyvateľov tejto krajiny. Vnímam vás ako súčasť jedného organizmu, ako súčasť Slovenskej republiky. Naša pestrosť môže byť naším obohatením, korením,“ povedala poslucháčom diskusie Čaputová, ktorá ako jedna z mála slovenských kandidátov v prezidentskej kampani zašla aj na južné Slovensko, mala bilbordy v maďarčine a po maďarsky si na istý čas nastavila aj rámik na profilovej fotke na Facebooku.

S účastníkmi tábora v zaplnenom stane diskutovala o problémoch Maďarov na Slovensku. Moderátor diskusie Szabolcs Mózes, riaditeľ Maďarského kolégia v Bratislave a bývalý novinár Új Szó, sa jej pýtal aj na dvojjazyčné tabule či zmenu Ústavy a jej úvodnú formuláciu „My, národ slovenský“.

Kým v otázkach tabúľ by Čaputová nemala problém podpísať návrh o maďarských názvoch obcí, v prípade ústavy