Denník N

Čo sme robili pred 30 rokmi: Búrlivé stretnutie dvoch generácií

Ilustračné foto – Knihovna Václava Havla
Ilustračné foto – Knihovna Václava Havla

V téme Čo sme robili v roku 1989 zverejňujeme osobné spomienky Martina M. Šimečku a jeho hostí na udalosti a zážitky v priebehu roka, v ktorom padol komunistický režim, hoci takmer nikto nepredvídal, že sa to stane.

V máji pustili Václava Havla z väzenia a hneď ho bolo všade plno, napísal text Niekoľko viet, ktoré v priebehu týždňov podpísali tisíce ľudí vrátane známych hercov a hudobníkov. Rádio Hlas Ameriky každý deň čítalo mená signatárov.

Najvyšší komunistický papaláš Miloš Jakeš mal v júli prejav, v ktorom kritizoval speváčku Hanu Zagorovú za jej podpis a vyčítal jej, že berie veľké peniaze za koncerty a nie je za ne režimu vďačná.

Množstvo ľudí, ktorí Niekoľko viet podpísali, ma prekvapovalo, ale neprikladal som tomu veľkú váhu. Stále išlo o pár desaťtisícok ľudí. A okrem toho, vtedy som sa oveľa viac zaoberal literatúrou než politikou. Existovala už celá veľká paralelná kultúra samizdatových kníh a časopisov, ktoré som ani nestíhal čítať.

Jeden z takých časopisov sa volal Obsah a jeho autormi bola skupina spisovateľov, do ktorej som patril, hoci som bol o generáciu mladší.

Obsah vznikal tým najjednoduchším spôsobom: každý autor priniesol na stretnutie svoj text odpísaný na písacom stroji v dvadsiatich exemplároch, texty sa zložili podľa viac-menej náhodného poradia, niekto napísal prvú stranu obsahu a papiere sa vložili do obyčajného fascikla z tvrdšieho papiera. Bol to trochu šalát, ale funkčný. Čitatelia si z Obsahu vyberali texty, ktoré sa im najviac páčili, a odpisovali ich ďalej.

Na prvej strane bol nápis veľkými písmenami: „Výslovný zákaz ďalšieho odpisovania rukopisu.“ Túto vetu vymyslel Ludvík Vaculík po porade s právnikmi.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Čo sme robili v roku 1989

Teraz najčítanejšie