Denník N

Nedopoval a nemlčal, bolo treba zasiahnuť. 20 rokov, odkedy Lance Armstrong prvýkrát vo veľkom šikanoval

Športové kolektívy sú také. Keď niekto vytŕča, ostatní dotyčnú či dotyčného uzemnia. Stačí, že sa niekto neprimerane chvastá. Tak ako v bežnej spoločnosti, ani tu sa nenosí, keď je niekto iný.

Vo väčšine prípadov to má pozitívne účinky, namyslení mladíci sklopia uši a naučia sa, že na to, aby boli autoritou, potrebujú ešte čosi viac.

V histórii športu však nájdeme niekoľko prípadov, keď kolektív nepotrestal zloducha, ale hrdinu. Jedným z nich je aj prípad Christopha Bassonsa, bývalého francúzskeho profesionálneho cyklistu.

Bol rok 1999 a cestná cyklistika vyhlasovala, že sa začína jej nová éra. Po dopingových kauzách sa už malo pretekať len čisto.

Jednou z najväčších vtedajších škvŕn na povesti tohto športu bola Kauza Festina z roku 1998. Krátko pred štartom Tour de France colníci na francúzsko-belgických hraniciach zastavili tímové auto tohto francúzskeho tímu.

Našli v ňom kompletné dopingové vybavenie – striekačky, ampulky s hormónom EPO či testosterónom. Festina sa na štart pretekov v Írsku ani nepostavila.

S tímom neskôr prebehol súdny proces, no jeho členovia sa zhodli na jednom. Áno, dopovali sme, ale nie všetci.

Armin Meier a Christophe Moreau podľa France Soir vyšetrovateľom povedali, že jediným čistým jazdcom v tíme bol Christophe Bassons.

„Je pravda, že on nie je jedným z nich. (…) Je pravda, že si odmietol ‚nabiť kanón‘ (eufemizmus pre EPO, pozn. red.) v posledných rokoch. Je pravda, že Christophe Bassons nepatrí do rodiny podvodníkov,“ napísal Jean-Luc Gatellier z L’Équipe.

Samotný Bassons pre mesačník Vélo napísal, že jazdci, ktorí vystupovali proti kontrolám, sú pokrytci. „Bavím sa, keď počujem, že žiadajú zmeny testov. Pravdou je, že musia zmeniť svoje správanie. Hovoria o dvojrýchlostnej cyklistike. Ale ja som bol tri roky v tej druhej rýchlosti. Zruinovali tri roky môjho života pretekára a ja som nikdy neprehovoril.“

Termín dvojrýchlostná cyklistika bol symbolom dopingovej éry. V „prvej“ rýchlosti boli tí, ktorí dopovali. V „druhej“ tí ostatní.

Bassons sa v tej ‚slabšej‘ polovici pelotónu nachádzal aj preto, že odmietol zvýšenie platu o 270-tisíc frankov mesačne, čo by bolo desaťkrát viac, ako zarábal dovtedy. Malo to však háčik, musel začať užívať zakázaný hormón EPO.

Armstrong ukázal, že je šéf

Na štart ďalšej Tour sa domestik Bassons postavil ako člen tímu FDJ. Aj keď v súčasnosti sú stĺpčeky cyklistov v novinách či na weboch bežné, vtedy to tak nebolo a Bassons bol ojedinelým zjavom.

Pre Le Parisien písal neškodné texty o bežnom živote cyklistu, v jednom z nich dokonca obhajoval podozrivo vysokú priemernú rýchlosť pelotónu silným vetrom, ktorý cyklistom fúkal do chrbta.

V jednom zo stĺpčekov mu to však už nedalo. V priebehu Tour de France sa priemerná rýchlosť pelotónu vyšplhala na 40,6 km/h, pričom dovtedy to bolo maximálne 40,1 km/h. A práve v ročníku, ktorý mal byť prvý bez dopingu. „Bol som si istý, že doping nezmizol,“ povedal pre magazín Bicycling.

Na Tour sa prvýkrát po tom, ako prekonal rakovinu, objavil Lance Armstrong. Už v prvých etapách ukazoval, že je výkonnostne oveľa ďalej ako zvyšok. „Pelotón to šokovalo,“ napísal Bassons.

Desiata etapa sa išla na bájny kopec Alpe d’Huez a práve tu sa začala izolácia cyklistu, ktorý nemlčal. Nikto sa s ním nebavil a pelotón sa dohodol, že prvých 100 kilometrov bude jazdiť pomaly, aby Bassonsa vyprovokoval k úniku.

On sa o tom dozvedel od svojho mechanika a zaútočil hneď na úvod. Keď ho potom zvyšok dostihol, cyklisti naňho len zazerali.

Až na jedného.

„…a potom prišiel Lance Armstrong. Chytil ma za

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

História Tour de France

Tour de France

Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie