História Tour de FranceTour de France

Denník NNedopoval a nemlčal, bolo treba zasiahnuť. 20 rokov, odkedy Lance Armstrong prvýkrát vo veľkom šikanoval

Michal ČervenýMichal Červený
Zdieľať

Športové kolektívy sú také. Keď niekto vytŕča, ostatní dotyčnú či dotyčného uzemnia. Stačí, že sa niekto neprimerane chvastá. Tak ako v bežnej spoločnosti, ani tu sa nenosí, keď je niekto iný.

Vo väčšine prípadov to má pozitívne účinky, namyslení mladíci sklopia uši a naučia sa, že na to, aby boli autoritou, potrebujú ešte čosi viac.

V histórii športu však nájdeme niekoľko prípadov, keď kolektív nepotrestal zloducha, ale hrdinu. Jedným z nich je aj prípad Christopha Bassonsa, bývalého francúzskeho profesionálneho cyklistu.

Bol rok 1999 a cestná cyklistika vyhlasovala, že sa začína jej nová éra. Po dopingových kauzách sa už malo pretekať len čisto.

Jednou z najväčších vtedajších škvŕn na povesti tohto športu bola Kauza Festina z roku 1998. Krátko pred štartom Tour de France colníci na francúzsko-belgických hraniciach zastavili tímové auto tohto francúzskeho tímu.

Našli v ňom kompletné dopingové vybavenie – striekačky, ampulky s hormónom EPO či testosterónom. Festina sa na štart pretekov v Írsku ani nepostavila.

S tímom neskôr prebehol súdny proces, no jeho členovia sa zhodli na jednom. Áno, dopovali sme, ale nie všetci.

Armin Meier a Christophe Moreau podľa France Soir vyšetrovateľom povedali, že jediným čistým jazdcom v tíme bol Christophe Bassons.

„Je pravda, že on nie je jedným z nich. (…) Je pravda, že si odmietol ‚nabiť kanón‘ (eufemizmus pre EPO, pozn. red.) v posledných rokoch. Je pravda, že Christophe Bassons nepatrí do rodiny podvodníkov,“ napísal Jean-Luc Gatellier z L’Équipe.

Samotný Bassons pre mesačník Vélo napísal, že jazdci, ktorí vystupovali proti kontrolám, sú pokrytci. „Bavím sa, keď počujem, že žiadajú zmeny testov. Pravdou je, že musia zmeniť svoje správanie. Hovoria o dvojrýchlostnej cyklistike. Ale ja som bol tri roky v tej druhej rýchlosti. Zruinovali tri roky môjho života pretekára a ja som nikdy neprehovoril.“

Termín dvojrýchlostná cyklistika bol symbolom dopingovej éry. V „prvej“ rýchlosti boli tí, ktorí dopovali. V „druhej“ tí ostatní.

Bassons sa v tej ‚slabšej‘ polovici pelotónu nachádzal aj preto, že odmietol zvýšenie platu o 270-tisíc frankov mesačne, čo by bolo desaťkrát viac, ako zarábal dovtedy. Malo to však háčik, musel začať užívať zakázaný hormón EPO.

Armstrong ukázal, že je šéf

Na štart ďalšej Tour sa domestik Bassons postavil ako člen tímu FDJ. Aj keď v súčasnosti sú stĺpčeky cyklistov v novinách či na weboch bežné, vtedy to tak nebolo a Bassons bol ojedinelým zjavom.

Pre Le Parisien písal neškodné texty o bežnom živote cyklistu, v jednom z nich dokonca obhajoval podozrivo vysokú priemernú rýchlosť pelotónu silným vetrom, ktorý cyklistom fúkal do chrbta.

V jednom zo stĺpčekov mu to však už nedalo. V priebehu Tour de France sa priemerná rýchlosť pelotónu vyšplhala na 40,6 km/h, pričom dovtedy to bolo maximálne 40,1 km/h. A práve v ročníku, ktorý mal byť prvý bez dopingu. „Bol som si istý, že doping nezmizol,“ povedal pre magazín Bicycling.

Na Tour sa prvýkrát po tom, ako prekonal rakovinu, objavil Lance Armstrong. Už v prvých etapách ukazoval, že je výkonnostne oveľa ďalej ako zvyšok. „Pelotón to šokovalo,“ napísal Bassons.

Desiata etapa sa išla na bájny kopec Alpe d’Huez a práve tu sa začala izolácia cyklistu, ktorý nemlčal. Nikto sa s ním nebavil a pelotón sa dohodol, že prvých 100 kilometrov bude jazdiť pomaly, aby Bassonsa vyprovokoval k úniku.

On sa o tom dozvedel od svojho mechanika a zaútočil hneď na úvod. Keď ho potom zvyšok dostihol, cyklisti naňho len zazerali.

Až na jedného.

„…a potom prišiel Lance Armstrong. Chytil ma za rameno, pretože vedel, že sa každý bude pozerať, a v tom momente som vedel, že môže ukázať, že on je tu šéf. Povedal mi, že to, čo hovorím, nie je pravda a je to zlé pre cyklistiku,“ povedal Bassons v roku 2012 pre BBC Radio 5.

„Tiež povedal, že nemám právo byť profesionálnym cyklistom, mal by som s tým skončiť, mal by som odstúpiť z Tour. Odchádzal s tým, že mi vulgárne nadával…“

Samotný Armstrong to potvrdil pre francúzsku televíziu TF1. „Ak si myslí, že cyklistika tak funguje, mýli sa, a radšej nech ide domov.“

Bassonsa sa nezastali ani vlastní tímoví kolegovia. Keď dával rozhovor médiám po 11. etape, jeden z nich ho okríkol: „Dávaj si pozor na to, čo hovoríš!“

Francúz porušil cyklistickú omertu. Išlo o nepísaný zákon cyklistického pelotónu. Nebonzovalo sa, a to ani na súperov. Také boli pravidlá hry. A Bassons ich porušil.

Začal sa pocit izolácie, karhal ho dokonca aj riaditeľ pretekov Jean-Marie Leblanc. Šéfovia vlastného tímu ho nazvali „zbabelcom“. Tímoví kolegovia s ním odmietli zdieľať odmeny. „Si sebec,“ hovorili mu a argumentovali, že jazdí len na seba. To, že ho vyčleňovali, podľa nich nemalo nič spoločné s tým, že verejne rozprával o dopingu.

Bassons sa po jedenástej etape zbalil a opustil tím. „Šesť mesiacov som potom mal depresiu. Celý čas som plakal. Bol som na tom naozaj zle,“ spomínal v roku 2012 pre BBC Radio 5.

Ospravedlnenie

Stal sa prvou obeťou Armstrongovho šikanovania. Dlhé roky žil v ústraní, no keď sa Američan v roku 2012 definitívne priznal, že podvádzal, Bassonsa kontaktovalo mnoho novinárov.

Nevolali mu však len oni, o rok neskôr sa ozval aj sám Lance Armstrong. Bassons na ich stretnutie v Paríži pricestoval vlakom z Bordeaux, kde aj dnes učí telesnú výchovu a pôsobí v antidopingu.

Stretnutie si dohodli v podniku na Elyzejských poliach. V podniku na bulvári, na ktorý Armstrong sedemkrát prišiel ako víťaz Tour de France. Všetky víťazstvá mu však medzitým odobrali.

Armstrong sa prišiel ospravedlniť, povedal, že Bassonsa nechcel raniť. „Ak si sa tak cítil, naozaj sa musím ospravedlniť. Je mi to ľúto,“ spomínal Bassons vo svojej autobiografii.

„Nemusíš sa ospravedlňovať,“ reagoval. „Ak nič iné, aspoň si mi povedal, čo si musel, z očí do očí.“ Armstrongovi vysvetlil, ako mu francúzski jazdci ublížili rovnako ako on, no „pokrytectvom, urážkami a zastrašovaním“.

Armstrong mu počas stretnutia vysvetlil, ako doping najprv odmietol, no neskôr podľahol tlaku. „Tiež som zažil rovnaký tlak na výsledky. Iba som spravil iné rozhodnutie. Jeho ťahalo odhodlanie, sila charakteru a jeho zanovitosť zostať v pelotóne. Ja som tomu odolal,“ napísal Bassons.

Armstrong po stretnutí podľa cyclingnews.com uviedol, že obaja „reprezentujú jeden extrém dopingu, či už to tak naozaj je, alebo nie je“.

„Keby raz môj syn mal žltý dres a videl by som, že sa s Bassonsom rozpráva, ako som to spravil ja, mal by som s ním veľmi dlhý rozhovor. Je to jedna z epizód môjho života, ktorú ľutujem najviac,“ povedal Armstrong.

Počas stretnutia mu Bassons povedal, že by sedemkrát vyhral Tour, aj keby doping neexistoval. „Verím, že máš výnimočné fyzické aj mentálne kvality. To, že si tu dnes (na osobnom stretnutí, pozn. red.), je pre mňa viac pôsobivé ako to, že si sedemkrát vyhral Tour.“

Chytil podvodníka s motorčekom

Bassons po Tour de France 1999 naďalej pretekal, ale z elitného tímu FDJ sa presunul do menšieho Jean Delatour. O dva roky neskôr sa ho však niekoľko jazdcov počas pretekov 4 dni v Dunkirku pokúsilo vytlačiť do priekopy. „Začalo to byť nebezpečné a povedal som si, že to už nestojí za to,“ povedal.

Ukončil svoju kariéru profesionálneho cyklistu a jazdil už len amatérsky. V roku 2012 dostal dištanc za to, že po národnom šampionáte horských cyklistov neprišiel na dopingovú kontrolu.

Z trate zišiel ešte pred cieľom a keď sa dozvedel, že ho vybrali na kontrolu, bol už ďaleko. Dištanc mu napokon skrátili na mesačný a od národnej federácie vysúdil 31-tisíc eur.

Momentálne pracuje v Bordeaux ako štátny zamestnanec na antidopingovej jednotke. Do médií sa dostal v roku 2017 po tom, ako na vlastnom aute naháňal jazdca, ktorý používal mechanický doping – elektrický motorček.

„Nevidím dôvod, prečo by motorčeky neboli aj medzi profesionálmi. A možno sú tu stále izolované prípady aj dnes. Neviem. Ale jedno je isté: technológia je stále sofistikovanejšia,“ povedal pre Peloton magazín.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].