Denník N

Prečo sa neujalo delenie na dobrých a zlých Slovákov

Foto: Tomáš Benedikovič
Foto: Tomáš Benedikovič

V Poľsku a v Maďarsku je hnacím motorom populistov etnický nacionalizmus, ale u nás ani v Česku to, našťastie, zatiaľ nefunguje.

Strávil som na Googli niekoľko hodín pátraním po výrokoch, ktoré by obsahovali slová ako „protislovenské živly, odrodilec, janičiar, zlý Slovák alebo zradca národa“. Bola to chudobná žatva. Ak som vynechal konšpiračné weby, Štefana Harabina a parlamentných fašistov, tak na mňa stále vyskakoval len výrok Roberta Fica z roku 2016 o „špinavých protislovenských prostitútkach“ a ešte nedávna poznámka poslanca SNS Antona Hrnka o „protislovenských živloch“ v parlamente.

Je pravda, že éter a internet zahustili pojmy nasýtené paranojou ako napríklad „Sorosovi agenti“ či „extrémni liberáli“, ale ani tí, ktorí ich používajú, nespochybňujú etnickú identitu svojich protivníkov, teda že sú to rovnakí Slováci ako oni. Mlčky tak uznávajú ich nárok na prihlásenie sa k (inak primitívnemu a arogantnému) sloganu z hokejových majstrovstiev: „My sme tu doma“.

To je veľká zmena proti 90. rokom, keď sa krajinou prehnala smršť nacionalizmu, ktorá delila jej obyvateľov na pravých a nepravých Slovákov.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie