Slovensko potrebuje politikov s víziou

Politici bez vízie alebo so zlou víziou sú pre krajinu utrpením. Nehovoriac o tých, čo do politiky išli s inou motiváciou ako posunúť krajinu dopredu.
Čoskoro si pripomenieme 50. výročie jedného z najväčších úspechov ľudského rozumu, srdca a vôle – pristátie na Mesiaci. Veľkosť udalosti nezabudnuteľne vyjadrujú slová vedúceho posádky Apollo 11 Neila Armstronga po tom, ako sa 20. júla 1969 jeho nohy dotkli mesačného povrchu: „Je to malý krok pre človeka, obrovský skok pre ľudstvo.“
Na počiatku úspechu vesmírneho projektu Apollo bola – ako to v takýchto prípadoch býva zvykom – vízia.
Americkému ľudu ju 25. mája 1961 vo svojom príhovore na spoločnom zasadnutí oboch komôr Kongresu predostrel prezident John F. Kennedy: „Som presvedčený, že tento národ by sa mal zaviazať do konca tejto dekády dosiahnuť cieľ poslať človeka na Mesiac a bezpečne ho vrátiť na Zem.“
Dávno predtým, ako sa vízia stala buzzwordom a knižné pulty sa ohýbali pod ťarchou literatúry ponúkajúcej „zaručené recepty“, ako aj užitočné rady pre formulovanie a naplnenie osobnej či firemnej vízie, prezident Kennedy ponúkol jej učebnicový príklad.
Ambiciózna a realistická
Bola mimoriadne ambiciózna a súčasne realistická; špecifická obsahom i časovým ohraničením; uveriteľná a mobilizujúca; jej realizácia vyžadovala enormné ľudské nasadenie, veľké finančné investície a aj potrebnú dávku šťastia.
Pre naše potreby nie je nutné zaoberať sa geopolitickým kontextom, v ktorom sa vízia zrodila – Kennedy hovoril o „výnimočných časoch“.