Slovensko potrebuje politikov s víziou

Čoskoro si pripomenieme 50. výročie jedného z najväčších úspechov ľudského rozumu, srdca a vôle – pristátie na Mesiaci. Veľkosť udalosti nezabudnuteľne vyjadrujú slová vedúceho posádky Apollo 11 Neila Armstronga po tom, ako sa 20. júla 1969 jeho nohy dotkli mesačného povrchu: „Je to malý krok pre človeka, obrovský skok pre ľudstvo.“
Na počiatku úspechu vesmírneho projektu Apollo bola – ako to v takýchto prípadoch býva zvykom – vízia.

Americkému ľudu ju 25. mája 1961 vo svojom príhovore na spoločnom zasadnutí oboch komôr Kongresu predostrel prezident John F. Kennedy: „Som presvedčený, že tento národ by sa mal zaviazať do konca tejto dekády dosiahnuť cieľ poslať človeka na Mesiac a bezpečne ho vrátiť na Zem.“

Dávno predtým, ako sa vízia stala buzzwordom a knižné pulty sa ohýbali pod ťarchou literatúry ponúkajúcej „zaručené recepty“, ako aj užitočné rady pre formulovanie a naplnenie osobnej či firemnej vízie, prezident Kennedy ponúkol jej učebnicový príklad.

Ambiciózna a realistická

Bola mimoriadne ambiciózna a súčasne realistická; špecifická obsahom i časovým ohraničením; uveriteľná a mobilizujúca; jej realizácia vyžadovala enormné ľudské nasadenie, veľké finančné investície a aj potrebnú dávku šťastia.

Pre naše potreby nie je nutné zaoberať sa geopolitickým kontextom, v ktorom sa vízia zrodila – Kennedy hovoril o „výnimočných časoch“. Dôležitejšie si je všimnúť, že jej uskutočnenie presahovalo jedno volebné obdobie.

Jej realizáciu neznemožnili ani turbulentné 60. roky minulého storočia a dokonca ani tragická smrť prezidenta Kennedyho v roku 1963, ktorý sa nezmazateľne zapísal do histórie Spojených štátov amerických, hoci bol v úrade necelé tri roky. Hlavným dôvodom, prečo vízia nezahynula s vizionárom, bolo, že sa medzičasom stala víziou spoločnou.

To neznamená, že nositeľom vízie sa môže stať ktokoľvek. Jednou zo schopností demokratického lídra je inšpirovať a presvedčiť ostatných, že prezentovaná vízia je hodná nasledovania a obetí, ktoré jej dosiahnutie bude vyžadovať. Líder musí byť schopný aj dôveryhodný, bez týchto kvalít nie je možné druhých presvedčiť. Ak by ich Kennedy nemal, nepodarilo by sa mu prekonať – v tom čase značné – antikatolícke predsudky a nikdy by sa prezidentom nestal.

Na Slovensku pôsobí množstvo jednotlivcov, firiem či združení, ktoré majú víziu, ale Slovensko ako krajina je momentálne bez zásadnej vízie. Takou víziou bol napríklad vstup do EÚ a NATO – zodpovední politici aj rozumní občania si uvedomovali, že žili vo „výnimočných časoch“, keď bolo treba malú krajinu v srdci Európy geopoliticky ukotviť. Dnes taká vízia chýba a prejavuje sa to v rôznych oblastiach spoločenského a politického života.

Úspešní jednotlivci a organizácie majú víziu a to isté platí o krajinách. Na začiatku súčasných úspechov fínskeho hokeja bola vízia osôb, ktoré chceli zmeniť fakt, že sa ich národné mužstvo rok čo rok vracalo z majstrovstiev sveta bez medaily.

Fínsky hokej

Za ostatné dve desaťročia získali Fíni na svetových šampionátoch desať medailí – vrátane dvoch zlatých, ktoré si priviezli zo Slovenska. Akoby nám hokejové úspechy krajiny – s približne rovnakým počtom obyvateľov – chceli pripomenúť náš vlastný úpadok a zároveň nás povzbudiť, že pozitívna zmena je možná.

Hokejoví odborníci môžu analyzovať ad infinitum, prečo sa dnes Fínom pozeráme na chvost, no základný dôvod sa zdá byť jasný: za súčasnými úspechmi fínskeho hokeja bola dobrá vízia a ochota podriadiť to, čo bolo nevyhnutné, jej realizácii, a slovenskému hokeju tie veci chýbali. Dobrou správou je, že sa kormidla slovenského hokeja chopili ľudia, ktorí majú dobrú víziu a osobnostné predpoklady ju uskutočniť. Nedokážu to však sami a bude to vyžadovať čas.

Samozrejme, na Slovensku máme aj väčšie starosti než hokej. Jedným z jasných a žalostných indikátorov politikov bez vízie – minulých aj tých súčasných – je stav slovenského školstva. Fakty sú dobre známe a bolo by zbytočné ich tu opakovať. Vízia pre školstvo neexistuje – držíme sa blízko zeme a tí, ktorí majú túžbu lietať, odchádzajú do iných krajín.

Bez typu vízie, akú kedysi prezentoval John F. Kennedy, sa však bližšie k hviezdam nedostaneme. Aj malé krajiny môžu mať veľké vízie – Fínsko nám to ukázalo (nielen) v hokeji. Otázkou zostáva, či sa nájdu politickí lídri, ktorým bude na školstve skutočne záležať a dokážu presvedčiť relevantných aktérov o jeho priorizovaní.

Jednou z vízií v oblasti školstva by mohlo byť, aby malo Slovensko do roku 2050 jednu školu v prvej stovke svetových univerzít. Žiadna slovenská univerzita sa v dohľadnej budúcnosti nepriblíži Harvardu, ale prečo by sa nemohla celkovou kvalitou vyrovnať napríklad Helsinskej univerzite?

Ak nás Fíni predbehli v hokeji, prečo by sme ich my nemohli dobehnúť (aspoň) v tejto oblasti? Môžeme hľadať dôvody, prečo to nejde, alebo spôsoby, ako to uskutočniť.

Prezident Kennedy vo svojej pamätnej reči tiež povedal: „Žiadny vesmírny projekt v tomto období nebude pre ľudstvo pôsobivejší alebo dôležitejší pre dlhodobý prieskum kozmického priestoru; a žiadny nebude taký náročný alebo nákladný na dosiahnutie.“ A dodal: „Ak sa rozhodneme kladne, v skutočnosti to nebude jeden človek, ktorý pôjde na Mesiac, bude to celý národ. My všetci musíme pracovať, aby sme ho tam dostali.“

Po chodbách slovenského parlamentu sa prechádza množstvo poslancov, ktorí nemajú pre krajinu, ktorú vedú, žiadnu víziu alebo je ich vízia príliš všeobecná, vágna či vajatavá. Politici bez vízie alebo so zlou víziou sú pre krajinu utrpením.

Politici, ktorí namiesto kennedyovskej vízie ponúkajú klišé alebo floskuly, sú pre krajinu málo užitoční. Nehovoriac o tých, ktorí vstupujú do politiky s inou motiváciou ako posunúť krajinu dopredu.

Progresívne Slovensko predstavilo verejnosti v roku 2017 rozsiahly plán „Vízia jednej krajiny“, v ktorom okrem prognóz autori vyjadrujú aj jasné a merateľné ciele, ktoré by strana chcela naplniť do roku 2030. Menej robustnú, ale pre voliča vcelku informatívnu víziu pre Slovensko má od roku 2016 aj politická strana Sloboda a Solidarita, ktorá svoje posolstvo artikulovala v dokumente „Vízia SaS do roku 2024“.

Aj osoby, ktoré v budúcoročných parlamentných voľbách neuvažujú o odovzdaní svojho hlasu jednej z uvedených strán, by mali oceniť snahu formulovať víziu pre Slovensko a požadovať rovnaké od politických strán, ktoré môžu byť bližšie ich ideovej orientácii. Je dobré si pripomenúť, že demokratická politika by mala byť predovšetkým o spolupráci a súťaži pozitívnych vízií, ako aj o spôsoboch ich realizácie.

Zásadné a zmysluplné vízie sú okrem iného liekom proti atomizácii, bublinizácii, polarizácii a hocijakej inej „-zácii“ spoločnosti. Parciálne záujmy nahrádza spoločný cieľ. Napríklad dostať jednu univerzitu do prvej stovky svetového rebríčka je méta, na ktorej by sa mali dokázať zhodnúť lídri väčšiny – ak nie všetkých – politických strán.
Tak ako jednotlivec, ani organizované spoločenstvo s víziou nebude mrhať drahocenným časom a energiou na žabomyšie vojny, malicherné hádky či osobné spory.