Denník N

Od súťaže k spolupráci: Kam sme sa posunuli za 50 rokov od pristátia na Mesiaci a čo nás čaká?

Obrázok Zeme s povrchom Mesiaca (Earthrise) vyfotografoval astronaut Bill Anders 24. decembra 1968. Išlo o druhý pilotovaný let programu Apollo a niesol označenie Apollo 8. Do dejín vstúpil tým, že sa pri ňom ľudia prvý raz dostali na obežnú dráhu Mesiaca. Foto – NASA
Obrázok Zeme s povrchom Mesiaca (Earthrise) vyfotografoval astronaut Bill Anders 24. decembra 1968. Išlo o druhý pilotovaný let programu Apollo a niesol označenie Apollo 8. Do dejín vstúpil tým, že sa pri ňom ľudia prvý raz dostali na obežnú dráhu Mesiaca. Foto – NASA

Výskum vesmíru predstavuje dnes spoluprácu, na ktorej sa podieľajú viaceré krajiny súčasne. Na názor na budúcnosť vesmírneho výskumu a letov na Mesiac sme sa pýtali zástupcov ESA, NASA, ruskej a čínskej akadémie vied.

Presne 20. júla 1969 sa astronaut Neil Armstrong stal prvým človekom, ktorý sa prešiel po povrchu Mesiaca. Kontakt s povrchom Mesiaca netrval dlhšie ako 24 hodín a misia sa vrátila na Zem. Tento obrovský úspech pre ľudstvo však predstavuje iba začiatok bádania, na ktorého pokračovanie čakáme už 50 rokov.

Pristátie na Mesiaci sa dá porovnať s dobytím južného pólu v roku 1911. Po dokončení misie sme sa za niekoľko desiatok rokov dostali do štádia, keď výskumníci na južnom póle žijú a pracujú počas pomerne dlhých období a produkujú významné výsledky relevantné pre celé ľudstvo – napríklad skúmanie ozónovej diery.

Podobná situácia sa očakáva aj s našimi najbližšími misiami na Mesiac a Mars. Namiesto obyčajnej návštevy a takmer okamžitého návratu je cieľom postaviť základňu a umožniť astronautom zotrvať na mieste počas niekoľkých týždňov a mesiacov. Kým sa do tohto štádia dostaneme, musíme prekonať množstvo technologických prekážok.

Medzinárodná spolupráca

Mesiac sa od čias misií Apollo stáva čoraz atraktívnejšou destináciou pre svoj potenciál odhaliť možnosť existencie života vo vesmíre. Dnes vstupujeme do novej éry vesmírneho výskumu, takmer každý jeden deň sa dozvedáme o novom objave.

Predstavitelia popredných svetových spoločností pre výskum vesmíru sa zhodnú na jednom: počas výskumu a prekonávaní prekážok budeme spolupracovať.

Ako sa na Svetovej konferencii vedeckých žurnalistov WCSJ2019 pre Denník N vyjadril David Parker, vedúci programu ľudských letov ESA (Európskej vesmírnej agentúry), „prieskum bez vedy je obyčajný turizmus“.

„Mesiac je vlastne múzeum 1,5 miliardy rokov histórie Slnečnej sústavy, ktoré čaká na náš návrat od roku 1972. Naposledy sme sa zastavili v obchode so suvenírmi tohto múzea a priniesli si domov zopár kamienkov. Teraz nás čaká

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Prírodné vedy

Prvé pristátie na Mesiaci

Teraz najčítanejšie