Denník N

MediaBrífing: Príbeh štyroch redakcií ukazuje, ako vyzerá mediálna revolúcia zvnútra

Hlavné témy aktuálneho MediaBrífingu – piatkového newslettra o médiách a žurnalistike:

  • Ako internet zmenil fungovanie médií. 
  • Facebook vkladá do obrázkov skrytý kód. 
  • Falošné profily používajú fotky vytvorené počítačom. 
  • Google urobil vlani viac ako 3200 zmien vo vyhľadávaní. 

„Ak má práve luxusné porno zachrániť našu pobočku v Bagdade, nech sa tak stane,“ povedal pred vyše desiatimi rokmi bývalý šéfredaktor denníka New York Times Bill Keller. Reagoval tak na kritiku, že jeho noviny začali každý štvrtok vydávať samostatnú lifestyleovú rubriku a dokonca raz za mesiac bol ich súčasťou aj nový T Magazine zameraný na módu, krásu a cestovanie.

Nad takýmto obsahom mnohí ohŕňali nosom a nazvali ho luxusným pornom. No priťahoval inzerentov a luxusné značky, niektoré reklamy stáli aj viac ako 100-tisíc dolárov. A v dobe, keď predaj všetkých denníkov začal prudko klesať, tisíce žurnalistov prichádzali o prácu, boli aj lifestyleové prílohy zdrojom peňazí, ktoré mali pomôcť redakciám prežiť.

New York Times pritom vždy jednoznačne oddeľoval redakčný obsah od inzercie. Joe Lelyveld, ktorý šéfoval redakcii v 90. rokoch, protestoval už vtedy, keď šéf inzertného oddelenia prešiel cez redakciu, aby ho našiel. V redakcii totiž nemal čo robiť.

Podobná situácia bola aj v konkurenčnom denníku Washington Post. Tamojší bývalý editor Leonard Downie bol známy tým, že odchádzal z porád, na ktorých sa preberali otázky biznisu.

Práve striktné oddelenie ekonomiky od novinárskej práce bol jeden z dôvodov, prečo sa tradičné noviny pomalšie prispôsobovali digitálnej dobe, píše vo svojej knihe Merchants of Truth bývalá šéfredaktorka New York Times Jill Abramsonová.

Abramsonová bola vôbec prvou šéfkou Timesov v ich vyše 160-ročnej histórii. Vo svojej funkcii vydržala len dva a pol roka (nahradil ju prvý černošský šéfredaktor Dean Baquet), jej nová kniha nie je perfektná, no dobre vysvetľuje, ako sa s príchodom internetu zmenila žurnalistika. Ilustruje to na príbehu štyroch redakcií – spomínaných denníkov New York Times a Washington Post, a nových médií Buzzfeed a Vice.

Z knihy vyberáme niekoľko zaujímavostí:

Buzzfeed. Internet bol vo svojich počiatkoch najmä zdrojom a skladiskom informácií, no zakladateľ webu Buzzfeed Jonah Paretti ho videl skôr ako súbor emócií, ako niečo viac sentimentálne než racionálne. Jeho web nemal zo začiatku ambíciu robiť žurnalistiku, skôr to bolo laboratórium skúmajúce, ako sa veci šíria internetom. Pre Parettiho bol obsah novou formou konverzácie.

Pozitivita. Facebookové tlačidlo „Páči sa mi to“ zásadne zmenilo Buzzfeed, a vlastne aj mnohé iné médiá. „Túžba získať lajk na Facebooku, bola v protiklade voči správam. Komplikované informácie o finančnej kríze alebo teroristických útokoch by nikoho nemotivovali, aby klikol na ‚palec hore‘,“ píše Abramsonová. Editor Buzzfeedu Matt Stopera vysvetlil, že pozitivita bola najlepšia cesta na získanie lajkov a vyrobenie virálu. Navrhoval preto, aby sa riadili tzv. Bambiho pravidlom: „Ak nemôžeš povedať niečo pekné, nepovedz nič.“ Vo svojich textoch sa vraj vyhýbali hejtovaniu. Keď neskôr zamestnali prvého knižného recenzenta, nemal vôbec písať negatívne recenzie.

Plagiátorstvo. Šéfovia Buzzfeedu vedeli, že majú problém s plagiátorstvom. Médium totiž

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

MediaBrífing

Teraz najčítanejšie