Denník N

Sudánsky raper: Ako osemročného ma trénovali na detského vojaka, pamätám si, ako ľudia vracali krv

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Bol to nezvyčajne energický koncert. „Show me your peace sign,“ vyzýval  v jednej z prvých piesní dav raper vo farebnej košeli s excentrickými pohybmi. Ešte na začiatku prešiel z pódia až k zvukárovi, aby pozdravil divákov. Neskôr niekoľkých vytiahol k sebe hore a spolu obecenstvu udávali tanečné kroky. Západ slnka, chytľavý afrobeat a veľa dobrej energie. Aj tak by sa dal opísať jeden zo silných momentov na tohtoročnej Pohode. EMMANUEL JAL spolu so sestrou NYARUACH predstavili ich album Naath. Atmosféra koncertu by nemusela byť ničím prekvapivá. Súrodenci však pochádzajú z krajiny, ktorá ich život poznačila skôr negatívne. Preto by v ich vystúpení toľko radostných chvíľ očakával len málokto.

Južný Sudán vznikol v roku 2011, keď sa obyvatelia na juhu v referende rozhodli odtrhnúť od severu. Z jedného sa tak stali dva štáty: Sudán a Južný Sudán. K referendu viedol konflikt medzi moslimami na severe a kresťanmi na juhu, ktorí sa nechceli prispôsobiť režimu šárije. Medzi rokmi 1956 až 2005 tu prebehli dve občianske vojny. Emmanuel a Nyaruach sa narodili počas druhej sudánskej občianskej vojny (1983 – 2005). Ich otec patril k južanským rebelom Sudánskej národnooslobodzovacej armády, ku ktorej sa pripojil aj Emmanuel. V utečeneckom tábore v Etiópii ho ako osemročného trénovali za detského vojaka. Po štyroch rokoch sa mu podarilo z armády utiecť do Kene, kam ho prepašovala britská humanitárna pracovníčka Emma McCune. Tu sa odštartovala jeho hudobná kariéra.

Doteraz vydal päť albumov, v piesňach sa delí o svoj príbeh a buduje mier. Vystupoval na deväťdesiatych narodeninách Nelsona Mandelu či koncerte pre dalajlámu, za aktivizmus získal ocenenie Dresden Peace Prize. Dnes má štátne občianstvo v Kanade, no svoju tvorbu ešte vždy zameriava najmä na Južný Sudán. Od roku 2013 tam totiž prebieha občianska vojna, ktorá si vyžiadala viac ako dva milióny utečencov. Jednou z nich je aj Nyaruach, s ktorou Emmanuel od roku 2005 sporadicky koncertuje. Nyaruach žije v utečeneckom tábore v kenskej Kakume, na Pohode odštartovala svoje prvé turné po Európe.

 

Počas občianskej vojny v Sudáne vás ako sedemročného poslali do utečeneckého tábora OSN v Etiópii. Zároveň vás na tomto území povstalci zo Sudánskej národnooslobodzovacej armády tajne trénovali ako detského vojaka. Ako to, že o vás nevedeli?

Ako by mohli? Predstavte si, že by ste tu mali utečencov. Niektorí z nich by možno podporovali vládu, ale mohli by byť aj takí, ktorí by podporovali teroristické organizácie. Nevedeli by ste, kto stojí za kým. Fungovali sme ako gangy. Tí, čo nás organizovali, mali zároveň vedúcu úlohu v utečeneckých táboroch a mali to veľmi dobre premyslené. Na jednej strane bol utečenecký tábor a iba dve hodiny peši odtiaľ bola v lese ukrytá vojenská základňa.

Čo vám ako deťom hovorili, aby vás prinútili bojovať?

Mňa do toho nenútili. Môj kamarát trénoval už predtým, ako som s tým začal ja. Hovoril mi, aké je to úžasné, a ja som bol nadšený. Chcel som byť vojakom, lebo som túžil po pomste voči severanom. Chcel som držať zbraň, ukázať silu, vedieť niekoho udrieť a zraziť k zemi. Nebolo to však úplne tak, ako som si predstavoval. Ten tréning

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Festival Pohoda

Rozhovory

Kultúra

Teraz najčítanejšie