Čo hovorí napĺňajúci sa japonský scenár o budúcnosti eurozóny
- Nízke úroky len tak rýchlo neodídu, čaká nás japonský scenár – nielen nízke úroky a pomalý rast cien, ale aj slabý rast ekonomiky
- Eurozóna sa už viac podobá Japonsku než USA
- Nemecko by Európe pomohlo, ak by skončilo s prebytkami rozpočtu
Autor je makroekonóm VÚB
Kúpili by ste si dlhopis s ročným výnosom -0,2 % ročne? S garantovaným záporným výnosom do splatnosti? Na prvý pohľad to nedáva logiku. Napriek tomu to mnohé finančné inštitúcie v súčasnosti bežne robia – lebo nemajú lepšie možnosti.
Alternatívou v situácii všeobecného nedostatku výnosných investícií v ekonomike a pretlaku úspor je totiž držať hotovosť v trezore. A to má svoje náklady: prenájom priestorov, stráženie či poistenie proti krádeži. Preto držať peniaze „za poplatok“ napríklad u nemeckej vlády môže mať zmysel.
Krátkodobé úrokové sadzby sú v Európe na medzibankovom trhu záporné už niekoľko rokov. V ostatnom období sa k tomu však pridali aj budúce výnosy dlhších investícií vrátane niekoľkoročných vládnych i firemných dlhopisov.
Najmenej rizikové nemecké dlhopisy ponúkali nedávno záporný výnos až do splatnosti 20 rokov. Peniaze sú tak zrazu akoby „zadarmo“.
Graf: Vývoj úrokových sadzieb v eurozóne: až na dno (% ročne)
Čo to je za dobu? Zdá sa, že aj v eurozóne sa začína napĺňať takzvaný japonský scenár dlhodobo nízkych úrokov, inflácie i hospodárskeho rastu.
Prečo japonský? Lebo krajina vychádzajúceho slnka má s takýmto nastavením ekonomiky už dlhodobé skúsenosti: od polovice 90. rokov minulého storočia.
Za ostatných 25 rokov tam priemerný
