Najväčšia protekcionistická hrozba? Čína

Autor je komentátorom Bloomberg Opinion

Globálny obchod sa spomaľoval už predtým, než si Američania za prezidenta zvolili Donalda Trumpa. Pomer celkového svetového vývozu ku globálnemu hrubému domácemu produktu klesá už od roku 2011. Hyun Song Shin, vedúci výskumu v Banke pre medzinárodné plavby, pripisuje túto zmenu silnejšiemu doláru i slabším finančným podmienkam exportérov.

Trumpova obchodná vojna tieto zmeny pravdepodobne posunie ešte ďalej. Clá majú tendenciu medzinárodné tovarové reťazce ešte viac obmedziť. Nová daň na smartfóny, ktoré Čína exportuje do Spojených štátov, zníži čínsky dopyt po juhokórejských komponentoch potrebných na výrobu zariadení, čo poškodí hospodárstvo oboch krajín. Trumpove clá už dnes nútia firmy, aby svoje továrne v Číne zatvárali a sťahovali ich inam. Neistota z toho, kde sa môže obchodná vojna objaviť najbližšie, by mohla nútiť firmy sťahovať výrobu späť do svojich domovských krajín. A ako ukazujú nedávne japonské vývozné obmedzenia týkajúce sa predaja pokročilých chemických tovarov do Južnej Kórey, obchodné vojny sa môžu ľahko stať novou normou po celom svete, čo len zvýši hrozbu pre globalizáciu.

Málo dôvodov na úsmev

Lenže je tu ešte jeden dôvod, prečo je svetový obchodný systém ohrozený: Čína jednoducho nie je spokojná so svojou úlohou a chce sa posunúť k menšej závislosti od iných hráčov, teda k väčšej sebestačnosti.

V prvom desaťročí tohto storočia sa Čína stala centrom svetového obchodného systému a začala dominovať ázijskému i medzikontinentálnemu obchodu. Lenže pre Čínu to nebolo nutné optimálne riešenie, pretože veľká časť tohto obchodu neprinášala veľkú pridanú hodnotu. Čína postupne prestáva fungovať ako montovňa pre iné krajiny, ktorá pre ekonomiku krajiny neznamená až tak veľa. Fungovalo to napríklad tak, že nejaký elektronický výrobok vyskúmajú a navrhnú v Spojených štátoch, jeho drahé a technicky náročné súčiastky vyrobia na Taiwane alebo v Južnej Kórei a konečný produkt určený na vývoz dajú dokopy ľudské ruky v Číne. Tento výrobok sa potom vozil späť a predával sa v Spojených štátoch a iných rozvinutých krajinách. Hoci na výrobku bolo napísané „made in China“, väčšina zisku neprúdila k čínskym spoločnostiam ani k čínskym pracovníkom. V ekonomike je tento jav známy ako usmievajúca sa krivka: ľudia uprostred procesu výroby dostávajú menej peňazí ako ľudia na jeho konci i na začiatku.

Preto Čína, prirodzene, chcela vyrábať viac tovaru s vyššou pridanou hodnotou a vyrábať ho pre seba. A tak hoci zväčšovala objem obchodu s inými krajinami, s istým úspechom sa jej podarilo obrátiť svoj vývoz aj dovnútra krajiny.

Zvládneme to sami

Dnes má krajina aj ďalšie dôvody, prečo tieto tovarové reťazce nepustiť za vlastné hranice. Reštrikcie obmedzujúce americký vývoz kriticky dôležitých technických súčiastok, vybavenia a softvéru pre dôležité čínske IT spoločnosti ako napríklad Huawei ukázali, aká zraniteľná je Čína, keď sa musí spoliehať na globálne obchodné vzťahy, ktoré jej zostali. Vojenské napätie v okolí krajiny – vo Východočínskom a v Juhočínskom mori i na Taiwane – taktiež stúpa. Čínska vláda nechce, aby bol jej vojensko-priemyselný komplex v prípade útoku ochromený závislosťou od globálnych dodávateľov.

Z týchto dôvodov sa čínska vláda systematicky snaží o vybudovanie svojich vlastných hi-tech priemyselných odvetví a snaží sa menej spoliehať na dovážané komponenty. Iniciatíva Made in China 2025 využíva