Vytlačiť Turecko z NATO je príšerný nápad

Autor je bývalý veliteľ síl NATO v Európe

Po niekoľkých rokoch slovných súbojov so Spojenými štátmi Turecko minulý týždeň prijalo prvú zásielku veľmi vyspelého ruského protilietadlového systému S-400. Vybavenie, ktoré umožní, aby bol systém plne funkčný, má k nášmu spojencovi v NATO ešte len doraziť, no už teraz vieme, že sme na bode obratu, ktorý môže (v najhoršom prípade) urýchliť odchod Turecka zo 70 rokov starej Aliancie.

USA aj iní členovia NATO majú k tureckým obchodom tri legitímne výhrady. Tou prvou a najsilnejšou je potenciálne oslabenie bezpečnosti NATO, ak sa má ruský S-400 integrovať do širšieho systému aliančnej protivzdušnej obrany. Nedá sa vedieť, aké mechanizmy zberu údajov či kybernetické zadné dvere mohli Rusi vložiť do svojho výrobku. Po druhé, Alianciu oprávnene znepokojuje, že americké lietadlá F-35 budú bežne operovať pod dohľadom Rusmi vybudovaného systému. Podrobná znalosť toho, ako S-400 „vidí neviditeľnosť“ zabudovanú do F-35, prinesie Moskve obrovskú spravodajskú výhodu. A nakoniec, keď kľúčový člen Aliancie nakupuje zbrane od protivníka, ktorý toto spojenectvo neustále pokúša a spochybňuje, ide o zlý geopolitický signál.

Jedna z mnohých trhlín

Hoci bol prezident Trump vo svojej kritike tureckého obchodu skôr ambivalentný ako tvrdý – povedal, že v tomto momente by sankcie boli „neférové“ –, v stredu zastavil predaj F-35 do Turecka. Pentagón je veľmi naklonený tomu, aby bolo Turecko z programu F-35 vykopnuté úplne, teda aby ich už nemohlo nakupovať ani dodávať ich súčasti. Nahnevaný je aj kongres, ktorý bude pravdepodobne požadovať sankcie na základe zákona z roku 2017, za ktorý sa postavili obe politické strany. Senátny výbor pre ozbrojené sily už vydal vyhlásenie, že v prípade obchodu ide o „znepokojujúci signál“ o rastúcom tureckom „strategickom zbližovaní“ s Ruskom. Zákonodarcovia majú úplnú pravdu.

Všetko toto sa deje na pozadí ďalších tureckých nezhôd s USA i s Európskou úniou. Turecko nesúhlasí s americkou podporou kurdských bojovníkov v severovýchodnej Sýrii, o ktorých hovorí, že majú prepojenia na skupiny kurdských teroristických separatistov operujúcich v Turecku. Ankara tiež tlačí na to, aby mohla začať so sporným prieskumom ropných a plynových ložísk vo východnom Stredomorí. Tvrdí pritom, že má na to súhlas vlády Severného Cypru, ktorý však ako štát uznáva len Turecko a nikto iný. A nakoniec, pokračujúci tlak, ktorý prezident Recep Tayyip Erdoğan vyvíja na médiá, súdnu moc či opozičné skupiny, vzbudzuje oprávnené znepokojenie z jeho autoritárstva.

Pritiahnime ich späť

Aká vážna je táto trhlina? A čo sa dá robiť, aby sa doterajší vzťah Západu a Turecka udržal?

Po prvé, Američania i Európania musia prísť na to, o akú vysokú