Treba sa postaviť za rodinu

Len skutočne cynická beštia by sa postavila proti rodine. Páni Hrnko, Danko, Kollár, ba aj Kuffa sa spojili pod heslom za naozaj správnu vec.

Na tomto mieste treba spraviť odbočku k povahe liberalizmu, hoci pre istotu len v podobe zrozumiteľnej aj škôlkarom: liberála naozaj nezaujíma, či a prečo je Danko rozvedený a koľko detí má Kollár. To vďaka liberalizmu môžu práve oni rozprávať o rodine, koľko im hrdlo ráči.

Podľa veľkomoravského zákonníka by pofrčala do otroctva každá ďalšia matka Kollárovho potomka. Dnes však Kollárove privátne veci zaujímajú liberála, len ak chce poukázať na určitú disproporciu zvanú pokrytectvo.

Pre začiatok im treba uznať aspoň dobré heslo. Hneď potom by neškodilo pozrieť sa na jeho obsah, teda čím možno toto heslo funkčne naplniť.

Čo by sa tak dalo na Slovensku spraviť pre rodinu, pre jej záchranu a podporu? Napríklad rodinné spory v našom podaní deštruujú rodiny jedna báseň.

Výborní právnici, medzi ktorých Danko iste sám seba zaraďuje, dobre vedia, že pri ochrane záujmov dieťaťa rodinné právo opúšťa územie práva súkromného, je teda povinnosťou štátu postarať sa o tieto záujmy, chránené aj medzinárodným dohovorom, ktorý sme z nejakého dôvodu nesabotovali – na rozdiel od Istanbulského.

Tieto problémy však nevyriešite na ulici. Tam sa neoboznámite so zlyhávajúcou sociálno-právnou ochranou, so súdmi, čo nekonajú celé roky, až sa napokon tá slávna rodina rozpadne sama od seba. Tam nenájdete políciu, ktorá roky nevie alebo nechce vyšetriť tradičnú slovenskú rodinnú mláťačku, aby obete vrátane malých detí dostali aj nejakú ochranu.

Tieto problémy by čakali na riešenie, aj keby sa vám podarilo vyhnať z krajiny všetkých homosexuálov a z okna za nimi vyhodiť ich ústavné a ľudské práva. Politickej roboty „za rodinu“ máte ako na kostole, stačí sa do nej pustiť.